Všesmerové kamery si našli praktické využitie pri štúdii veľrýb
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 22. 3. 2021
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Takzvané všesmerové videokamery sú čoraz populárnejšie, aj keď sa väčšinou používajú len rekreačne. Medzinárodný vedecko-výskumný tím však teraz použil jedno z týchto zariadení na lepšie pochopenie správania sa veľrýb.
Všesmerové kamery sú v podstate akčné kamery s dvoma alebo viacerými objektívmi, ktoré umožňujú zachytiť 360-stupňovú panorámu všetkého okolo. Tento záznam je možné následne zobraziť pomocou VR okuliarov s tým, že sa používateľ mení pohľad otočením hlavy alebo sa môže divák pomocou myši pohybovať v prostredí na bežnej obrazovke počítača.
Výskumný tím z japonskej univerzity v Kobe sa preto rozhodol použiť takéto 360-stupňové kamery na štúdium morských tvorov. Aby zaistili vodotesnosť, použili vedci epoxidované lepidlo na všesmerovú kameru Ricoh Theta. Táto kamera bola potom pripevnená k vztlakovej „prísavke“, spolu s rádiovým vysielačom a záznamníkom údajov o správaní. Tento prístroj bol určený na zaznamenávanie faktorov, ako sú rýchlosť plávania a hĺbka ponoru. Kombinácia zariadení bola nazvaná ako „štítok“.
V januári 2016 tím použil malý motorový čln na priblíženie sa k veľrybám pri pobreží Nórska. Potom pomocou 6-metrovej tyče nalepili vedci štítok na chrbát morského zvieraťa. Štítok sa uvoľnil po niekoľkých hodinách, ako to bolo zamýšľané, a potom vyplával na povrch, kde bol lokalizovaný prostredníctvom svojho vysielača.
Pri prezeraní záberov sa zistilo, že veľryba a niekoľko jej druhov nachádzajúcich sa počas ponoru odpočívalo. Svedčila o tom ich výrazne znížená rýchlosť plávania. V podstate sa len nechali unášať vodou, čiže ich štítky sa nehýbali.
Predtým sa pozorovalo, že veľryby obyčajné, ako je napríklad vráskavec dlhoplutvý (označovaný aj ako keporkak), spočívajú hlavne na povrchu. Na základe novo analyzovaného videa však tím teraz tvrdí, že tieto zvieratá prechádzajú medzi povrchovým a podvodným odpočinkom na základe faktorov, ako sú morské podmienky a ich vlastná fyzická kondícia.
Dokument o výskume, ktorého sa zúčastnili aj vedci z Nórskeho inštitútu pre morský výskum, kolegovia z Tokijskej univerzity a zo škótskej univerzity v St. Andrews, bol nedávno publikovaný v časopise Behavioral Processes.
