Zabudnuté heslo?
Prihlásenie

Nová technika pomôže predpovedať sopečné erupcie roky vopred

Nová technika pomôže predpovedať sopečné erupcie roky vopred
Autor:
Roman Mališka
Zverejnené:
19. 4. 2021
Hodnotenie:
Už ste hlasovali.

Vedci vyvinuli novú techniku včasného varovania založenú na satelitných dátach, ktorá by sa podľa výsledkov štúdie mohla jedného dňa použiť na predpovedanie sopečných erupcií roky predtým, ako k nim dôjde. Okrem poskytnutia pokročilého varovania by orbitálne údaje mohli vedeckej komunite pomôcť zistiť, ktoré sopky by mali byť vybavené citlivým pozemným monitorovacím zariadením.

Sopky patria k jedným z najúžasnejších a najpozoruhodnejších útvarom na našej planéte. Sú schopné spôsobiť neuveriteľné škody na okolitej krajine a na všetkých ľuďoch alebo zvieratách žijúcich v jej blízkosti. Prirodzene sa sopky preto stali zdrojom veľkého záujmu vedeckej komunity. Ani po desaťročiach štúdií však nebol vyvinutý žiadny spoľahlivý prostriedok na určenie toho, kedy môže sopka vybuchnúť. Čiastočne to závisí od skutočnosti, že sopky sú veľmi rozdielne vo svojom vzhľade, zložení a správaní. Tiež pomerne málo z 1 500 sopiek, ktoré sú „rozsiate“ po celej planéte, bolo vybavených monitorovacími systémami.

Počas priameho nárastu erupcie môžu vedci sledovať pohyb zeme, odplynenie a seizmickú aktivitu v monitorovaných sopkách a okolo nich, aby mohli zmerať, čo sa deje hlboko pod povrchom. No tieto metódy sú účinné len pár dní pred erupciou.

Nová štúdia však objasnila novú techniku, ktorá by sa jedného dňa mohla použiť ako súčasť systému včasného varovania a mohla by varovať obyvateľstvo pred potenciálnou erupciou roky predtým, ako k nej skutočne dôjde. Tím, ktorý stojí za touto štúdiou, skúmal viac ako 16 rokov spektrálnych údajov zhromaždených satelitmi NASA Terra a Aqua, ktoré celé desaťročia skúmali a dokumentovali neustále sa meniace podnebie našej planéty.

Myšlienkou bolo pozorovať vlastnosti niekoľkých odlišných typov sopiek v priebehu rokov, ktoré viedli k známym výbuchom, s cieľom zistiť, či existujú nejaké spoločné tepelné znaky, ktoré by bolo možné v budúcnosti v prípade takejto udalosti považovať za varovné znamenie. Bolo pritom zistené, že každý typ sopky vykazoval malé zvýšenie teploty sálajúcej z povrchu len o 1 ° C v rokoch bezprostredne predchádzajúcich erupcii. Tím ďalej zistil, že zvýšená teplota sa čoskoro po erupcii vrátila do normálu.

Hora Redoubt vybuchujúca na Aljaške v roku 2009 (zdroj: Game McGimsey, USGS).

Vedci preto vzrast teploty brali ako prvotnú známku toho, že sa sopka znovu prebúdza. Je možné, že k zmene dôjde, keď magma tečie smerom nahor z hlbiny sopky, kedy sa plyny obsiahnuté v zmesi rozptýlia do okolitej horniny a vystúpia na povrch. Toto je však iba jedna z mnohých teórií, prečo môže dôjsť k prechodnému zvýšeniu teploty.

Kombináciou tejto techniky s inými metódami pozorovaniami sopiek môžu byť vedci schopní získať lepšie pochopenie toho, čo sa deje hlboko pod povrchom, a osvetliť procesy, ktoré vedú k potenciálne nebezpečným výbuchom. Napríklad v predchádzajúcej štúdii zameranej na sopku Domuyo v Argentíne sa tvrdilo, že náhla inflácia krajiny obklopujúcej lokalitu bola pravdepodobne spojená s pohybom magmy smerom nahor k povrchu.

Autori novej štúdie pokračovali v porovnávaní svojich nameraných teplôt na sopke Domuyo s nálezmi pohybu pôdy z predchádzajúcej štúdie s cieľom zistiť, či sú navzájom prepojené. Zistili, že teplotný časový rad veľmi napodobňoval časový rad deformácií, ale s určitou časovou separáciou. Aj keď stále nie je jasné, ktorý proces sa pravdepodobne stane skôr, je možné procesy prepojiť pomocou fyzikálnych interpretácií.

Tím dúfa, že v budúcnosti bude nová technika použitá na kontrolu sopečnej činnosti v takmer reálnom čase a mohla by tiež byť použitá na pomoc vedeckej komunite pri rozhodovaní, ktoré sopky by mali byť vybavené monitorovacím zariadením.