Záhadná starodávna galaxia je najvzdialenejším pozorovaným objektom
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 11. 4. 2022
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Astronómovia objavili najvzdialenejší objekt, aký bol kedy pozorovaný – tajuplnú galaxiu vzdialenú približne 13,5 miliardy svetelných rokov. V galaxii známej ako HD1 sa možno nachádza doteraz nevídaná populácia hviezd alebo supermasívna čierna diera, ktorá záhadne predbehla svoju dobu.
Galaxiu HD1 a o niečo bližšiu galaxiu s názvom HD2 sa podarilo objaviť pomocou infračervených teleskopov Spitzer, Subaru, VISTA a UK predtým, ako sa neuveriteľná vzdialenosť potvrdila pomocou vesmírneho teleskopu ALMA. So vzdialenosťou 13,5 miliardy svetelných rokov je HD1 nielen najvzdialenejšou objavenou galaxiou, ale aj najvzdialenejším objektom akéhokoľvek druhu, aký bol kedy pozorovaný.
Doterajšieho držiteľa rekordu, galaxiu GN-z11, prekonala o viac ako 100 miliónov svetelných rokov. Nedávno astronómovia objavili najvzdialenejšiu jednotlivú hviezdu, aká sa kedy našla - Earendel, ktorá sa nachádza vo vzdialenosti 12,9 miliardy svetelných rokov.
Pozrieť sa hlboko do vesmíru znamená pozrieť sa späť v čase, a to znamená, že vidíme HD1 takú, aká bola pred 13,5 miliardami rokov, čo bolo len 300 miliónov rokov po Veľkom tresku. Galaxia by tak mohla astronómom poskytnúť nový fascinujúci pohľad do ranej histórie vesmíru a už teraz odhaľuje niekoľko zvláštnych poznatkov.
Ukázalo sa, že galaxia HD1 je mimoriadne jasná v ultrafialových vlnových dĺžkach, čo by naznačovalo, že v galaxii prebiehajú veľmi energetické procesy. Astronómovia majú dve hlavné hypotézy o tom, čo by sa tam mohlo diať.
Prvou je, že v galaxii HD1 sa usilovne tvoria nové hviezdy. Aby však galaxia produkovala toľko svetla, musela by nielen rodiť hviezdy oveľa rýchlejšie, než sa očakáva, ale aj hviezdy hypotetického typu známeho ako hviezdy populácie III. Ak sa to potvrdí, pôjde o prvé priame zistenie týchto raných hviezd.
„Úplne prvá populácia hviezd, ktorá vznikla vo vesmíre, bola hmotnejšia, žiarivejšia a horúcejšia ako súčasné hviezdy,“ povedal Fabio Pacucci, hlavný autor štúdie. „Ak predpokladáme, že hviezdy vzniknuté v galaxii HD1 sú tieto prvé hviezdy, alebo hviezdy populácie III, potom by sa jej vlastnosti dali ľahšie vysvetliť. Hviezdy populácie III sú totiž schopné produkovať viac UV svetla ako bežné hviezdy, čo by mohlo objasniť extrémnu ultrafialovú svietivosť galaxie HD1.“
Druhou možnosťou je, že v srdci galaxie HD1 sa skrýva supermasívna čierna diera s hmotnosťou asi 100 miliónov krát väčšou ako hmotnosť je Slnka, ktorá nadmerné UV svetlo produkuje, keď sa živí prachom a plynom. To by však znamenalo, že ide o najstaršiu známu supermasívnu čiernu dieru s veľkým odstupom, čo by vyvolalo otázky, ako takéto monštrum tak rýchlo narástlo.
Nech sa v galaxii HD1 deje čokoľvek, tím výskumníkov to plánuje preskúmať pomocou nedávno vypusteného vesmírneho teleskopu Jamesa Webba. Tento infračervený prístroj je špeciálne navrhnutý na skúmanie vzdialenejšieho priestoru a času ako ktorýkoľvek teleskop pred ním a je dokonale vhodný na riešenie záhad, ako je táto.
Dva články o tomto objave boli prijaté na publikovanie, jeden v magazíne The Astrophysical Journal a druhý v magazíne Monthly Notices of the Royal Astronomical Society Letters.
