Zabudnuté heslo?
Prihlásenie

Teleskop Jamesa Webba objavil „neuveriteľne masívne“ galaxie

Teleskop Jamesa Webba objavil „neuveriteľne masívne“ galaxie
Autor:
Roman Mališka
Zverejnené:
23. 2. 2023
Hodnotenie:
Už ste hlasovali.

Vesmírny teleskop Jamesa Webba neustále spochybňuje naše najlepšie modely vývoja vesmíru vďaka svojej neuveriteľnej schopnosti vidieť ďalej do vesmíru a času ako kedykoľvek predtým. Teraz objavil niekoľko až „nemožne“ gigantických galaxií, ktoré obsahujú viac hmoty, ako sa predpokladalo, že v tom čase existovalo v celom vesmíre.

Keďže rýchlosť svetla vo vákuu je konštantná, objekty vo vesmíre pozorujeme s časovým oneskorením. Slnko je vzdialené osem svetelných minút, takže ho vidíme v podobe, v akej existovalo pred ôsmimi minútami. Ďalšia najbližšia hviezda, Alfa Centauri, je vzdialená asi štyri svetelné roky, takže náš pohľad na ňu má štvorročné oneskorenie.

Ak tento princíp rozšírime do najhlbších končín vesmíru, môžeme sa doslova pozrieť miliardy rokov dozadu a nahliadnuť do vývoja galaxií počas celej existencie vesmíru. A vďaka bezprecedentnému výkonu vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba môžeme teraz vidieť bližšie k počiatku času ako kedykoľvek predtým, a to v jasnejších detailoch.

Možno nie je prekvapujúce, že vďaka tomu neustále nachádzame veci, ktoré sú v rozpore s našimi súčasnými predstavami o ranom vesmíre. Nedávna štúdia údajov z teleskopu Jamesa Webba odhalila, že pruhované špirálové galaxie, teda galaxie podobné našej Mliečnej dráhe, ktoré majú rozvinutú štruktúru, existovali o miliardy rokov skôr, ako sa predpokladalo.

Teraz tento teleskop spozoroval nové objekty, ktoré by podľa našich súčasných modelov nemali byť možné. Tím astronómov pod vedením Swinburnskej technickej univerzity v Austrálii pozoroval šesť galaxií, ktoré sú oveľa hmotnejšie, než sa v danej dobe predpokladalo. V skutočnosti majú viac hmoty, ako sa v tom čase predpokladalo, že obsahuje celý vesmír.

Snímky šiestich novoobjavených masívnych galaxií nasnímaných vesmírnym teleskopom Jamesa Webba.

„Šesť galaxií, ktoré sme objavili, je starých viac ako 12 miliárd rokov, len 500 až 700 miliónov rokov po veľkom tresku, a dosahujú veľkosť až 100-miliardnásobku hmotnosti nášho Slnka,“ povedal Ivo Labbé, vedúci výskumník štúdie. „To je príliš veľká veľkosť na to, aby vôbec mohla existovať v rámci súčasných modelov. Tento objav by mohol zmeniť naše chápanie toho, ako sa formovali prvé galaxie v našom vesmíre“.

Na merania ešte musia nadviazať ďalšie pozorovania, aby sa potvrdili hmotnosti a miesto, kde sa to všetko nachádza. Podľa tímu sú stále možné aj alternatívne vysvetlenia, ktoré by však samy o sebe mohli priniesť úplne nové objavy.

„Jednou z alternatív, rovnako fascinujúcou, je, že niektoré z objektov patria do novej triedy vznikajúcich supermasívnych čiernych dier, ktoré nikdy predtým neboli pozorované,“ povedal Labbé.

Tak či onak, zdá sa, že naše chápanie vesmíru bude potrebovať určitú revíziu. Výskum bol nedávno uverejnený v magazíne Nature.

Umelecké stvárnenie galaxie Mliečna dráha, ktorá má podobnú hmotnosť ako novoobjavené gigantické galaxie v ranom vesmíre.