Blízka hviezda vyfukuje gigantické bubliny veľké ako 75 Sĺnc
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 16. 9. 2024
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Slnko je najväčšou rybou v našom malom rybníku slnečnej sústavy, ale v porovnaní s veľrybami, ktoré žijú hlboko vo vesmíre, je to len akváriová rybička. Nové zábery z teleskopu totiž ukazujú gigantickú hviezdu, ktorá ležérne fúka bubliny, ktoré sú až 75-krát väčšie ako naše Slnko.
Hmota v našom okolí je rozložená dosť nerovnomerne. Slnko pohlcuje asi 99,8 % všetkej hmoty v slnečnej sústave, takže naše planéty vyzerajú ako malé kamienky a plynové guľôčky. Inak povedané, do priestoru, ktorý zaberá Slnko, by ste mohli vtesnať 1,3 milióna Zemí. No v porovnaní s inými hviezdami v pokročilejších štádiách svojho životného cyklu je naše Slnko drobná omrvinka, ktorú by takéto hviezdy mohli poľahky zhltnúť. To v podstate teraz urobil jeden červený obor.
Astronómovia použili teleskop ALMA v Čile na zobrazenie povrchu hviezdy s názvom R Doradus, ktorá sa nachádza vo vzdialenosti asi 180 svetelných rokov. Ako červený obor je asi 350-krát väčšia ako Slnko, ale má približne rovnakú hmotnosť. Je to preto, že niektoré hviezdy prechádzajú v neskoršom štádiu života po vyhorení zásob paliva fázou, keď sa nafúknu a v podstate začnú umierať. Predpokladá sa, že naše Slnko sa do tejto fázy dostane približne za 5 miliárd rokov.
Vďaka veľkosti a blízkosti hviezdy R Doradus mohli astronómovia zobraziť jej povrch v nevídaných detailoch. Jasne viditeľný je proces nazývaný ako konvekcia, pri ktorom veľké bubliny horúceho plynu prenášajú energiu z jadra na povrch, potom sa ochladzujú a opäť klesajú. Tento cyklus trochu pripomína lávovú lampu v akcii a pravdepodobne je zodpovedný za vyvrhovanie životne dôležitých prvkov, ako je uhlík a dusík, do vesmíru.
„Je to prvýkrát, čo sa takto dá zobraziť bublajúci povrch skutočnej hviezdy,“ povedal Wouter Vlemmings, hlavný autor štúdie. „Nikdy sme neočakávali, že údaje budú takej vysokej kvality, aby sme mohli vidieť toľko detailov konvekcie na povrchu hviezdy.“
Konvekcia bola samozrejme sledovaná aj na Slnku, ale nikdy nie tak podrobne alebo v pohybe na iných hviezdach. Niektoré z týchto bublín alebo „konvektívnych granúl“ boli až 75-krát širšie ako Slnko. Zdalo sa tiež, že sa pohybovali v cykle trvajúcom jeden mesiac, čo je rýchlejšie, ako sa očakávalo.
„Zatiaľ nevieme, čo je príčinou tohto rozdielu. Zdá sa, že konvekcia sa s vekom hviezdy mení spôsobom, ktorému zatiaľ nerozumieme,“ povedal Vlemmings.
Štúdium týchto druhov procesov na iných hviezdach nám môže pomôcť pochopiť, aké priemerné je naše vlastné Slnko vo veľkom vesmíre. Výskum bol nedávno uverejnený v magazíne Nature. Pohyb týchto gigantických bublín si môžete pozrieť vo videu na začiatku článku alebo priamo TU.
