Fotoimunoterapia zabíja rakovinu mozgu a znižuje možnosť recidívy
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 11. 7. 2022
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Vedci z Inštitútu pre výskum rakoviny v Londýne vyvinuli novú svetlom aktivovanú „fotoimunoterapiu“, ktorá by mohla pomôcť pri liečbe rakoviny mozgu. Kľúčom je zlúčenina, ktorá svieti pod svetlom, aby lepšie naviedla chirurgov k nádoru, zatiaľ čo blízke infračervené svetlo aktivuje mechanizmus zabíjajúci rakovinu.
Nová štúdia vychádza z bežnej techniky nazývanej ako fluorescenčne riadená chirurgia, ktorá zahŕňa zavedenie fluorescenčnej látky do tela, ktorá sa pod vplyvom svetla rozžiari. Tá sa spája so syntetickou molekulou, ktorá sa viaže na špecifický proteín, napríklad na proteíny exprimované rakovinovými bunkami. Konečným výsledkom sú nádory, ktoré svietia pri určitých svetelných podmienkach alebo pri zobrazovaní, čo vedie chirurgov k presnejšiemu odstráneniu postihnutých buniek.
V novej štúdii výskumníci dali tejto technike ďalšiu schopnosť a to zabíjať aj rakovinu. Pridali novú molekulu, ktorá sa viaže na proteín s názvom EGFR, ktorý je často mutovaný v prípadoch rakoviny mozgu glioblastómu. Po tom, čo fluorescencia pomohla chirurgom odstrániť väčšinu nádoru, môžu na miesto zasvietiť blízkym infračerveným svetlom, ktoré prepne zlúčeninu do režimu zabíjania nádoru uvoľnením reaktívnych foriem kyslíka. Cieľom je zničiť všetky zostávajúce bunky, ktoré by sa po operácii mohli (a často sa tak aj deje) agresívne vrátiť.
Počas laboratórnych testov na myšiach s glioblastómom vedci dokázali, že zvieratá liečené novou technikou mali jasné známky smrti nádorových buniek už hodinu po vystavení blízkemu infračervenému svetlu. Okrem toho liečba spôsobila, že imunitný systém zvierat začal nový útok na rakovinu, čo by mohlo pomôcť znížiť pravdepodobnosť recidívy.
„Naša štúdia ukazuje, že nová fotoimunoterapeutická liečba využívajúca kombináciu fluorescenčného markera, proteínu „affibody“ a blízkeho infračerveného svetla dokáže identifikovať a liečiť zvyšné bunky glioblastómu u myší,“ uviedla Dr. Gabriela Kramer-Marek, hlavná autorka štúdie. „Dúfame, že v budúcnosti sa tento prístup bude dať použiť na liečbu ľudského glioblastómu a potenciálne aj iných druhov rakoviny.“
Výskum bol nedávno uverejnený v magazíne BMC Medicine.
