Svetelná terapia pomáha mozgu vyčistiť toxické proteíny Alzheimera
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 25. 10. 2023
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Nová štúdia zistila, že svetelná terapia aplikovaná na myši počas hlbokého spánku zvýšila schopnosť mozgu odstraňovať beta-amyloid, toxický proteín spojený s rozvojom Alzheimerovej choroby. Nález môže viesť k nemedikamentóznej, neinvazívnej liečbe stavu.
Napriek neúnavnému úsiliu vedci nedokázali vyvinúť bezpečný a účinný spôsob liečby Alzheimerovej choroby pomocou liečiv, čo znamenalo, že sa obrátili na nefarmaceutické metódy. Nová štúdia preukázala terapeutický potenciál svetelnej terapie alebo fototerapie pri liečbe Alzheimerovej choroby a ukazuje sľubné výsledky u myší, o ktorých vedci dúfajú, že môžu byť rovnako účinné aj u ľudí.
V štúdii vedci použili fotobiomoduláciu (FBM), nefarmaceutickú terapiu, ktorá využíva červené a blízke infračervené svetlo na stimuláciu tela, aby sa samo uzdravilo. Existujú dôkazy, ktoré naznačujú, že FBM spôsobuje okrem zvrátenia oxidačného stresu a zápalu aj zvýšenie metabolizmu a mikrocirkulácie v mozgu. Nedávne štúdie zistili, že FBM môže stimulovať lymfatický systém mozgu, aby odstraňovala odpad a toxíny.
V mozgových blánách je lymfatický cievny systém, membrána, ktorá pokrýva a chráni mozog a miechu. Ukázalo sa, že tieto meningeálne lymfatické cievy alebo MLC odstraňujú beta-amyloid, ktorý je dlho spájaný s Alzheimerovou chorobou. Predpokladá sa, že abnormálne hladiny tohto prirodzene sa vyskytujúceho proteínu sa zhlukujú a vytvárajú plaky medzi neurónmi, čo narúša funkciu buniek.
Pretože sa zistilo, že lymfatický systém mozgu sa aktivuje počas spánku, vedci testovali účinok FBM počas bdelosti a hlbokého spánku. Myšiam injektovali beta-amyloid do hipokampu, čiže oblasti mozgu zaoberajúcej sa pamäťou a učením, po zničení ich MLC pomocou laseru. FBM sa aplikovala myšiam raz denne počas siedmich dní pomocou LED.
Meraním hladiny beta-amyloidu v hipokampe po FBM vedci zistili, že hladiny boli nižšie, či už bola aplikovaná počas bdelosti alebo spánku, ale že FBM počas spánku spôsobila väčšie zníženie beta-amyloidu. Dospeli k záveru, že FBM stimuluje evakuáciu beta-amyloidu z hipokampu účinnejšie počas spánku ako bdelosti.
Výskumníci tiež pozorovali, že napriek zničeniu MLC, ktoré potlačili ich schopnosť odstraňovať beta-amyloid, sa táto schopnosť po liečbe obnovila a bola účinnejšia, keď sa FBM aplikovala počas spánku ako počas bdenia.
„V našich výsledkoch sme zistili, že FBM podporuje obnovenie lymfatických funkcií po poranení MLC, čo je účinnejšie, ak sa FBM používa počas hlbokého spánku v porovnaní s bdelosťou,“ uviedli vedci.
Tvrdia, že táto nefarmaceutická, neinvazívna liečba by sa mohla použiť u ľudí s Alzheimerovou chorobou a inými stavmi, ktoré zahŕňajú lymfatický systém mozgu.
„Keďže farmakologická liečba Alzheimerovej choroby nepreukázala účinnosť ani bezpečnosť, FBM ako neinvazívny a bezpečný prístup má vysoké vyhliadky na implementáciu v klinickej praxi pri liečbe mozgových ochorení s lymfatickými poruchami, ako sú Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba, glióm , traumatické poranenie mozgu, intrakraniálne krvácanie,“ hovoria vedci.
Štúdia bola nedávno publikovaná v magazíne Frontiers of Optoelectronics.
