Prekvapujúca skupina zdravých potravín zvyšuje riziko cukrovky

Štúdia sa zamerala najmä na spôsob, akým môže strava detí ovplyvniť vývoj cukrovky 1. typu (ďalej len ako C1T), celoživotného ochorenia, pri ktorom imunitný systém tela omylom napáda a zabíja bunky ostrovčekov v pankrease produkujúce inzulín. Podľa výskumníkov sa predpokladá, že v nasledujúcich 20 rokoch sa počet prípadov C1T u detí zdvojnásobí, pričom do roku 2024 stúpne z 8,4 milióna prípadov na celom svete na 17,4 milióna. Najvyšší výskyt tohto ochorenia na svete má najmä Fínsko, kde postihuje 52,2 detí na 100 000 detí mladších ako päť rokov.

Tamojší výskumníci preto sledovali 5 674 detí odo dňa ich narodenia do šiestich rokov. Počas tohto obdobia si ich rodičia viedli dôkladné záznamy o všetkom, čím boli deti kŕmené. Všetky deti v štúdii boli geneticky predisponované k vzniku C1T a na konci šesťročného obdobia sa u 94 z nich vyvinula táto choroba a u ďalších 206 sa vyvinula autoimunita ostrovčekov, ktorá je predchodcom C1T.

„Podľa našich najlepších vedomostí je to prvýkrát, čo sa súčasne posudzovala celá strava dieťaťa,“ hovorí Suvi Virtanenová z Fínskeho inštitútu pre zdravie a blahobyt v Helsinkách, ktorá viedla výskum.

Pri porovnávaní stravy s vývojom C1T výskumníci zistili, že u tých, ktorí jedli viac ovocia, ovsa a raže, došlo k jednoznačnému nárastu ako u tých, ktorí jedli menej. Zistili tiež, že konzumácia väčšieho množstva banánov, pšenice a fermentovaných mliečnych výrobkov, ako je jogurt, zvyšuje riziko autoimunity ostrovčekov.

Štúdia priniesla aj niekoľko dobrých správ. Tím zistil, že deti, ktoré jedli viac malín, čučoriedok, čiernych ríbezlí, brusníc a iných bobuľovín, znížili riziko vzniku C1T. Zistili tiež podobný nepriaznivý vzťah medzi autoimunitou ostrovčekov a konzumáciou väčšieho množstva takzvanej krížovitej zeleniny, ako je karfiol, brokolica a kapusta.

„Bobuľové ovocie je obzvlášť bohaté na polyfenoly, rastlinné zlúčeniny, ktoré môžu tlmiť zápal, ktorý je spojený s rozvojom cukrovky 1. typu,“ hovorí Virtanen. „Na druhej strane, ovocie môže obsahovať škodlivé látky, ktoré sa v bobuľovinách nevyskytujú. Bobuľové ovocie môže napríklad neobsahovať pesticídy, ktoré sa nachádzajú na iných druhoch ovocia.“

Virtanenová hovorí, že je potrebný ďalší výskum, aby sa zistilo, ktoré zlúčeniny v potravinách spojených so vznikom C1T mali buď pozitívny, alebo negatívny vplyv. Zároveň hovorí, že jej tím na základe zistení nevydáva žiadne stravovacie odporúčania, pretože všetky potraviny spojené s negatívnymi dôsledkami pre C1T majú iné zdravotné výhody.

„Mnohé z potravín, pri ktorých sme zistili, že sú spojené so zvýšeným rizikom vzniku cukrovky 1. typu a procesu ochorenia, sa považujú za súčasť zdravej stravy a je dôležité, aby sa naše výsledky zopakovali v iných štúdiách predtým, ako niekto začne uvažovať o zmene stravy svojho dieťaťa,“ upozorňuje.

Výskum bude prezentovaný tento týždeň na výročnom stretnutí Európskej asociácie pre štúdium diabetu (EASD) v Madride v Španielsku.

Kevin McConway, emeritný profesor aplikovanej štatistiky na Univerzite Open, ktorý sa na výskume nepodieľal, upozorňuje aj na niekoľko ďalších problémov v štúdii. Hovorí, že hoci zistenia budú prezentované na konferencii, v tejto chvíli chýbajú tvrdé údaje, ktoré by tieto zistenia podložili v recenzovanom dokumente, ako aj tvrdé a presné čísla popisujúce skutočné zvýšenie popísaných rizík C1T. Hovorí tiež, že skúmaná populácia sa môže líšiť nielen stravou, ale aj inými faktormi, ktoré môžu byť príčinou nárastu C1T u niektorých jedincov.

„Ide o to, že deti, ktoré jedli rôzne potraviny, sa mohli líšiť aj v mnohých iných ohľadoch, hoci nemáme žiadne podrobnosti o tom, v ktorých presne,“ povedal. „Možno korelácie medzi konzumáciou rôznych potravín a zdravotnými výsledkami, ktoré výskumníci uviedli, neboli spôsobené potravinami, ale jedným alebo viacerými inými rozdielmi. To jednoducho nevieme povedať.“