Nové umiestnenie defibrilátora zvýši šancu na prežitie o 264 %

Žiaľ, šanca na prežitie zástavy srdca mimo nemocnice je nízka. Hoci sa krvný obeh obnoví v 30 % prípadov, prežije len asi 10 % pacientov. Ak je však zástava srdca spôsobená srdcovou arytmiou, tieto šance sa zvyšujú rýchlou defibriláciou, čo je priloženie elektród na hrudník, ktoré dodajú elektrický šok a vrátia srdce späť do normálneho rytmu.

U dospelých sa bežne jedna defibrilačná podložka umiestňuje na pravú stranu hrudníka, tesne pod kľúčnu kosť, a druhá na ľavú dolnú stranu, pod pazuchu. Toto umiestnenie sa nazýva anterior-lateral (AL). Zlepšilo by však použitie iného umiestnenia podložky výsledok po zástave srdca? To skúmali vedci v novej štúdii pod vedením Oregon Health and Science University (OHSU).

„Čím kratší čas ste v zástave srdca, tým lepšie,“ povedal doktor Joshua Lupton, odborný asistent urgentnej medicíny na Lekárskej fakulte OHSU a hlavný autor štúdie. „Čím dlhšie má váš mozog nízky prietok krvi, tým menšie sú vaše šance na dobrý výsledok.“

Výskumníci skúmali údaje z Portlandského epidemiologického registra srdcových zástav v rokoch 2019 až 2023, ktorý komplexne zaznamenával polohu umiestnenia defibrilačných podložiek u pacientov so zástavou srdca mimo nemocnice, ktorých srdce malo abnormálny rytmus, buď komorovú fibriláciu (KF), alebo bezpulzovú komorovú tachykardiu (BKT).

Rytmy srdca spojené so zástavou srdca sa delia do dvoch skupín: rytmy, ktoré možno šokovať (KF alebo BKT), a rytmy, ktoré nemožno šokovať (asystólia a bezpulzová elektrická aktivita alebo BEA). V druhej skupine použitie elektrického šoku nepomôže. Asystólia znamená, že elektrická a mechanická aktivita srdca sa zastavila a srdce nepulzuje. Pri BEA je elektrická aktivita príliš slabá na to, aby dokázala pumpovať krv do celého tela. Pri šokovom rytme je elektrické vedenie srdcom neporušené, ale jeho dolné komory sa sťahujú príliš rýchlo na to, aby správne čerpali krv (BKT), alebo pumpujú nepravidelne (KF).

Do štúdie bolo zaradených 255 pacientov so zástavou srdca mimo nemocnice, ktorých priemerný vek bol 66 rokov. Výskumníci skúmali umiestnenie defibrilátorovej podložky a výsledky po defibrilácii. Primárnym výsledkom bol návrat spontánneho obehu. Tridsaťosem percent podložiek pacientov bolo umiestnených v konfigurácii anterior-lateral (AL), zatiaľ čo 62 percent v konfigurácii anterior-posterior (AP), kde je jedna podložka umiestnená na hrudníku nad srdcom a jedna na chrbte. Pacienti s AP umiestnením podložky mali 2,64-násobne vyššiu šancu na návrat spontánneho obehu v porovnaní s AL umiestnením.

„Kľúčom je, že chcete, aby energia prechádzala z jednej podložky na druhú cez srdce,“ povedal doktor Mohamud Daya, profesor urgentnej medicíny na Lekárskej fakulte OHSU a zodpovedajúci autor štúdie.

Zistenia výskumníkov naznačujú, že „vloženie“ srdca medzi dve defibrilačné podložky, prednú a zadnú, môže dodať elektrický prúd do srdca širšie, čím sa resuscitácia stane účinnejšou. Upozorňujú však, že umiestnenie AP nemusí byť vždy možné.

„Môže byť ťažké prevrátiť ľudí,“ povedal Daya. „Záchranári to často dokážu, ale laická verejnosť nemusí byť schopná človeka presunúť. Dôležité je tiež čo najrýchlejšie dodať elektrický prúd.“

Lupton, ktorý ako jeden z mála prežil zástavu srdca mimo nemocnice vďaka defibrilácii, bol výsledkami štúdie príjemne prekvapený.

„Nečakal som, že uvidím taký veľký rozdiel,“ povedal. „Skutočnosť, že sa nám to podarilo, môže v lekárskej komunite vzbudiť záujem o financovanie ďalšieho výskumu, aby sme sa dozvedeli viac.“

Štúdia bola nedávno uverejnená v magazíne JAMA Network Open.