Krv ustríc by mohla pomôcť v boji proti bakteriálnym infekciám
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 24. 1. 2025
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Výskumníci zistili, že bielkoviny nachádzajúce sa v krvi ustríc majú vlastnosti, ktoré zabíjajú baktérie, a môžu zvýšiť účinnosť niektorých bežných antibiotík, ktorých používanie bolo negatívne ovplyvnené celosvetovým nárastom rezistencie baktérií voči liekom.
Ustrice sú z kulinárskeho hľadiska rozporuplné. Ľudia sa vo všeobecnosti delia na dva tábory: na tých, ktorí si vychutnávajú ich chuť a „pocit v ústach“, a na tých, ktorí ich konzumáciu považujú za niečo podobné ako prehltnutie veľkého množstva hlienov. Našťastie, vedu nezaujíma, ako tieto mäkkýše chutia, ale skôr ich zdravotný prínos.
Nová štúdia vedená výskumníkmi z Univerzity Southern Cross v Novom Južnom Walese v Austrálii zistila, že bielkoviny v krvi týchto mäkkýšov majú nielen vlastnosti zabíjajúce baktérie, čo zvyšuje možnosť vzniku nového antibiotika, ale aj zvyšujú účinnosť niektorých existujúcich antibiotík.
„Väčšina organizmov má prirodzené obranné mechanizmy na ochranu pred infekciou,“ uviedla Kirsten Benkendorffová, spoluautorka štúdie a profesorka z Prírodovedeckej a technickej fakulty univerzity. „Ustrice neustále filtrujú baktérie z vody, takže sú dobrým miestom na hľadanie potenciálnych antibiotík.“
Táto štúdia nadviazala na predchádzajúcu prácu výskumníkov, v ktorej identifikovali proteíny v hemolymfe ustrice sydneyskej, ktoré inhibujú Streptococcus pneumoniae, baktérie spôsobujúce infekcie dýchacích ciest, ako je zápal pľúc. U niektorých bezstavovcov vrátane ustríc je hemolymfa ekvivalentom ľudskej krvi.
Baktérie sa dajú ťažko zničiť. Môžu vytvárať biofilmy, spoločenstvá mikroorganizmov, ktoré sa spájajú do lepkavého ochranného „obalu“, ktorý umožňuje baktériám priľnúť k biologickým povrchom a chráni ich pred antibiotikami a ľudským imunitným systémom. Bakteriálne biofilmy prispeli k celosvetovému nárastu rezistencie voči antibiotikám, čo vytvorilo vážne riziko pre zdravotníctvo, pretože obmedzuje možnosti liečby.
Vedci zistili, že testované proteíny hemolymfy vykazovali antibakteriálny účinok, najmä na spomínaný druh Streptococcus S. pneumoniae a S. pyogenes, ktorý spôsobuje infekcie hrdla a angíny. Proteíny tiež narušili schopnosť baktérií vytvárať biofilm.
„Zistilo sa, že proteíny hemolymfy ustríc zabraňujú tvorbe biofilmu a narúšajú biofilmy, takže baktérie zostávajú prístupné pôsobeniu antibiotík v nižších dávkach,“ uviedla Benkendorffová. „Hemolymfa obsahuje zmes proteínov so známymi antimikrobiálnymi vlastnosťami. Tie môžu pôsobiť tak, že priamo zabíjajú baktérie, ako aj zabraňujú ich prichyteniu na povrch buniek.“
Okrem toho výskumníci zistili, že proteíny hemolymfy zlepšujú účinnosť bežných antibiotík ampicilínu, gentamicínu, trimetoprimu a ciprofloxacínu proti klinicky významným baktériám dva až 32-násobne.
Okrem druhov Streptococcus proteíny zvýšili účinnosť antibiotík proti Pseudomonas aeruginosa a Klebsiella pneumoniae (obe spôsobujú infekcie krvi a zápal pľúc), Moraxella catarrhalis (spôsobuje infekcie horných dýchacích ciest) a Staphylococcus aureus („zlatý stafylokok“, zvyčajne spôsobuje infekcie kože a mäkkých tkanív, ale môže spôsobiť aj závažné infekcie krvi, kostí a kĺbov a zápal pľúc). Ampicilín, gentamicín, trimetoprim a ciprofloxacín patria medzi antibiotiká, voči ktorým si baktérie na celom svete vyvinuli výraznú rezistenciu.
Dôležité je, že sa zistilo, že proteíny hemolymfy sú bezpečné a netoxické pre ľudské pľúcne bunky. Očakáva sa však, že dostať tieto výsledky štúdie odtiaľto až na úroveň vývoja lieku, kde bude na trhu bezpečný a účinný nový liek, si vyžiada dlhý čas a nemalé finančné prostriedky.
Vedci odporúčajú, aby ste si počas čakania vychutnali zdravotné výhody konzumácie ustríc. Teda ak vám ich konzumácia je po chuti.
„Medzitým by vám sŕkanie ustríc mohlo pomôcť zahnať respiračné baktérie,“ povedala Benkendorffová. „Ustrice obsahujú zinok, ktorý posilňuje imunitný systém, a majú naozaj dobré polynenasýtené mastné kyseliny a vitamíny, ktoré tiež pomáhajú modulovať imunitu.“
Štúdia bola nedávno uverejnená v magazíne PLOS One.