Vedci našli nový hormón, ktorý znižuje chuť do jedla

„Nedostatok spánku sa spája s obezitou, ale mechanizmy, ktoré sú základom tohto spojenia, zostávajú nejasné,“ uviedli čínski vedci v štúdii. „V tejto práci identifikujeme hypotalamický proteínový hormón indukovaný spánkom u ľudí a myší, ktorý potláča obezitu. Tento hormón sa štiepi z retikulokalbínu-2 (RCN2) a nazvali sme ho ako raptín.“

Výskumníci z nemocnice Xiangya Centrálnej južnej univerzity ako prví identifikovali a pochopili, ako tento spánkom indukovaný hypotalamický hormón signalizuje nasýtenie čreva a obmedzuje príjem potravy. Navyše, nedostatočný spánok výrazne znižuje hladinu raptínu, čo blokuje kontrolu chuti do jedla. A hladina raptínu bola oveľa nižšia u ľudí s obezitou.

„Raptin sa viaže na glutamátový metabotropný receptor 3 (GRM3) v neurónoch hypotalamu a žalúdka, aby inhiboval chuť do jedla, resp. vyprázdňovanie žalúdka,“ napísali vedci.

Raptin je „štiepený fragment“ proteínu retikulokalbínu-2 (RCN2), o ktorom je známe, že zohráva úlohu pri tvorbe kostí a rakovine, ale nikdy predtým nebol spojený s kontrolou chuti do jedla alebo inými metabolickými funkciami.

V štúdii tím identifikoval a potvrdil úlohu raptínu v metabolických procesoch pomocou kombinácie proteomiky na pochopenie štruktúry a biológie proteínu RCN2, ako aj molekulárnej biológie, neurovedy a klinických údajov o ľuďoch. Ukázalo sa tiež, že úloha raptínu je konzistentná u myší aj u ľudí.

V podstate je raptín úzko spätý s cyklami cirkadiánneho rytmu, a hoci vedci neuviedli, počas ktorej konkrétnej fázy spánku sa hormón produkuje a uvoľňuje, jeho hladiny dosahujú vrchol pravdepodobne počas fázy bez rýchleho pohybu očí (NREM). Hormón sa počas dňa postupne vyčerpáva, kým sa počas ďalšieho spánkového cyklu opäť doplní. Ďalšie štúdie však budú musieť potvrdiť, či tu spánkové fázy zohrávajú špecifickú úlohu.

Nedostatočný spánok sa samozrejme podieľa na priberaní na váhe v súvislosti s hormónmi. V jednej takejto štúdii z roku 2022 sa zistilo, že nedostatok spánku zvyšuje produkciu grelínu, čo má za následok zvýšenú chuť do jedla, a obmedzuje vylučovanie leptínu, ktorý potom narúša signály nasýtenia v črevách. Ďalšie výskumy spájajú nedostatočný spánok so zvýšenou hladinou stresových hormónov a ich vplyvom na reguláciu metabolizmu.

U ľudí výskumníci hodnotili hladiny raptínu, „efektivitu spánku“ a ďalšie metabolické ukazovatele u 262 účastníkov, pričom 127 z nich bolo považovaných za klinicky obéznych. Potom vykonali skúšku s 30 jedincami, 15 v kontrolnej skupine a 15, ktorí podstúpili terapiu obmedzovania spánku (SRT) počas troch mesiacov. Na konci pokusu sa zbierali údaje na posúdenie zmien hladín raptínu a telesnej hmotnosti, ako aj kvality spánku a príjmu energie.

„Účastníci trpiaci nedostatkom spánku vykazovali nižšie hladiny raptínu a zhoršenú obezitu, zatiaľ čo pacienti s obezitou, ktorí podstúpili SRT, mali vyššie hladiny raptínu a zmiernený fenotyp obezity,“ napísali výskumníci. „Tieto zistenia ďalej zdôrazňujú význam kvality spánku na metabolickú homeostázu.“

Navyše, ďalšia genetická štúdia 2 000 obéznych jedincov viedla k objaveniu variantu RCN2, ktorý bol prítomný v biologickom kóde skupiny rodinných príslušníkov, ktorí všetci trpeli syndrómom nočného jedenia. Tento syndróm sa v súčasnosti ťažko lieči. Vo všeobecnosti sa k nemu pristupuje ako k psychickej poruche a často sa nesprávne diagnostikuje. Tieto zistenia by tak mohli mať veľký vplyv na tých, ktorí trpia týmito nočnými záchvatmi. Variant blokoval produkciu raptínu a všetci jedinci s ním boli zároveň obézni.

„Jedinci s nonsense variantom RCN2 trpeli obezitou,“ uviedol tím. „Naša štúdia potvrdila, že proteín kódovaný nonsense variantom RCN2 nemôže byť vylučovaný, a teda sa nemôže viazať na GRM3, aby mohol mať následné účinky.“

Tím tiež zaznamenal súvislosť medzi stravou s vysokým obsahom tukov a zlým spánkom a je potrebný ďalší výskum, aby sa zistilo, ako to môže ďalej ovplyvniť produkciu raptínu a jeho schopnosť regulovať chuť do jedla. Celkovo však tieto zistenia vytvárajú základ pre vývoj nových terapeutických postupov na chudnutie a obezitu.

„Tu sme ukázali, že cirkadiánne uvoľňovanie hypotalamického raptínu znižuje chuť do jedla, ale neovplyvňuje iné dôležité cirkadiánne správanie, vrátane samotného spánkového cyklu alebo fyzickej aktivity,“ uzavreli výskumníci. „Naša štúdia identifikuje raptín ako jedinečný hypotalamický hormón, ktorý spolupracuje s GRM3 pri potláčaní chuti do jedla a obezity, čím poskytuje potenciálnu novú cestu k liečbe obezity.“

Štúdia bola nedávno uverejnená v magazíne Cell Research.