Zabudnuté heslo?
Prihlásenie

Náplasť na srdce, ktorá spája poškodené tkanivá po infarkte

Náplasť na srdce, ktorá spája poškodené tkanivá po infarkte
Autor:
Roman Mališka
Zverejnené:
5. 12. 2016
Hodnotenie:
Už ste hlasovali.

Po prekonaní srdcového infarktu sa na srdci vytvoria permanentné poškodenia tkaniva vo forme akýchsi jaziev. Hoci srdce, ako orgán stále funguje, tieto jazvy môžu narušiť jeho rytmus, čo môže viesť k poruchám, ako je srdcová arytmia. Niekoľko skupín vedcov preto pracuje na takzvaných „Srdcových náplastiach“, ktoré by mohli vyriešiť túto situáciu po infarkte.

Najnovší počin pochádza od vedcov z austrálskej univerzity New South Wales a z britskej univerzity Imperial College London. Na rozdiel od iných projektov náplastí na srdce, ich výtvor sa dá aplikovať na srdce bez použitia stehov.

Základným materiálom novej pružnej srdcovej náplasti je chitosan, čo je polysacharid získaný z škrupín kôrovcov. Na povrchu sa nachádza vrstva polyanilínu, čo je elektricky vodivý polymér. Polyanilín sa udržuje vo svojom vodivom stave pomocou pridania fytovej kyseliny, čo je chemická látka rastlinného pôvodu. Toto je dôležitá zložka, pretože väčšina vodivých polymérov zvyčajne stratí svoju vodivosť krátko potom, ako boli vystavené telesným tekutinám.

Vedci vyvíjajú náplasť na srdce, ktorá by vodivo prepojila tkanivá z jazvy po srdcovom infarkte

Myšlienkou je, že náplasť sa aplikuje na hornú časť tkaniva jazvy, čím sa vytvorí mostík, ktorý umožní elektrickým signálom cestovať z jednej strany na druhú bez akýchkoľvek prekážok. Srdcová náplasť môže byť pripojená k srdcovému tkanivu prostredníctvom patentovanej techniky tak, že sa náplasť vystaví zelenému laseru. Je to oveľa menej invazívna metóda, ako pri použití stehov a navyše vďaka tomu sa náplasť lepšie pohybuje so zvyškom srdca.

Počas laboratórnych testoch na krysách bolo preukázané, že nové srdcové náplasti zlepšujú vedenie elektrických impulzov skrz celú jazvu v tkanive, pričom zostáva stabilná a vodivá po dobu až dvoch týždňov. To je zatiaľ stále krátky čas, na to, aby si náplasť našla svoju cestu aj do živých ľudských sŕdc v dohľadnej dobe. Vedcov tak čaká ešte veľa práce, no prvé výsledky vyzerajú naozaj sľubne.

Podobné články