Podľa novej štúdie vydrží koronavírus na povrchoch aj niekoľko dní
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 23. 3. 2020
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
V novej štúdii uvádzajú vedci, že nový koronavírus zodpovedný za ochorenie COVID-19 môže na niektorých povrchoch prežiť až niekoľko dní a je dokonca detegovateľný v aerosóloch po dobu niekoľkých hodín. No niektorí odborníci naznačujú, že to neznamená, že vírus bude infekčný na povrchu po celé dni alebo sa dá ľahko prenášať vzduchom.
Nový výskum uskutočnil tím vedcov z viacerých inštitúcií a univerzít. Na testovanie stability koronavírusu SARS-CoV-2 použili vedci rozprašovač, ktorý napodobnil ľudský kašeľ a poháňali častice nesúce vírus do vzduchu. Tím testoval, ako dlho je vírus stabilný v aerosólovej forme a skúmali stabilitu vírusu na štyroch rôznych povrchoch z plastu, z nehrdzavejúcej ocele, z medi a z papierového kartónu.
Všeobecné závery štúdie naznačujú, že nový koronavírus prežije až niekoľko dní na rôznych povrchoch a niekoľko hodín v aerosólovej forme. Vírus bol pritom detegovateľný až tri hodiny v aerosóloch, až štyri hodiny na médiu z medi, až 24 hodín na kartóne a dva až tri dni na plaste a nehrdzavejúcej oceli.
Štúdia primárne skúmala predovšetkým mieru rozpadu vírusu v rôznych podmienkach v prostredí. Táto miera je známa ako polčas rozpadu a zaznamenáva čas, za ktorý uhynie 50 percent vírusových častíc. Pochopenie polčasu rozpadu vírusu je pritom nevyhnutné na zavedenie účinných opatrení v oblasti verejného zdravia, najmä v nemocniciach.
Napríklad v prípade povrchu z nehrdzavejúcej ocele štúdia uvádza priemerný polčas rozpadu koronavírusu SARS-CoV-2 na asi 13 hodín. Hranica detekcie vírusu však neklesla po dobu takmer troch dní, takže konečný záver zostáva „detegovateľný počas dvoch až troch dní“. Meď, ako antimikrobiálny materiál, vykazovala priemerný polčas rozpadu vírusu približne tri a pol hodiny. Pre kartón to bolo o niečo viac ako osem hodín a pre povrch z plastu to bolo 16 hodín. No niektorí odborníci tvrdia, že identifikácia vírusu na povrchu nevyhnutne neznamená, že je po celú dobu aj infekčný.
Ako dlho zostáva koronavírus na konkrétnom povrchu infekčný pritom závisí od veľkého počtu faktorov v danom prostredí. Tie sa tak jednoducho nedajú ľahko vyhodnotiť v jednej laboratórnej štúdii. Napríklad svetlo a teplo môže urýchliť rýchlosť rozkladu vírusu. Tiež doba, po ktorú vírus zostane na špecifickom povrchu, je v zásade určená podľa toho, aké množstvo častíc vírusu sa v prvom rade dostane na povrch. Toto množstvo pritom nemusí byť dostatočné na to, aby povrch zostal infekčný dlhší čas.
Prenos koronavírusu SARS-CoV-2 vzduchom
Údaje o detegovateľnosti nového koronavírusu v aerosóloch zo zverejnenej štúdie vyvolali v niektorých kruhoch obavy, že vírus môže byť potenciálne viac prenosnejší vzduchom, ako sa pôvodne myslelo. No vedci pracujúci na novej štúdii jasne zdôrazňujú, že výskum nefunguje ako jasný dôkaz prenosu vírusu v aerosóle. Na druhej strane publikovaná štúdia konštatuje, že výskum potvrdzuje pravdepodobnosť možnosti prenosu v aerosóloch, pretože vírus môže zostať vo vzduchu životaschopný a infekčný po celé hodiny.
Otto Yang, špecialista na infekčné choroby z lekárskeho strediska UCLA, poukazuje na priepasť medzi tým, čo je vedecky hodnoverné, ale súčasne veľmi nepravdepodobné. V rozsiahlom príspevku o počte nesprávnych interpretácií tejto novej štúdie hovorí Yang, že údaje vo výskume môžu byť technicky pravdivé, no zároveň môžu byť aj zavádzajúce.
„Ukazuje to, prečo je dôležitá odborná analýza a debata, a prečo je dôležité nájsť odborný konsenzus, než dôverovať jednému zdroju,“ píše Yang. „To vysvetľuje, prečo médiá zverejňujú správy, ktoré si navzájom protirečia; pri publikovaní sa pridržiavajú teórií a uvádzajú ich ako skutočnosť, hoci ešte stále nie sú potvrdené alebo všeobecne akceptované.“
Táto nová štúdia určite poskytuje cenné vedecké poznatky o tom, ako stabilný je nový koronavírus na mnohých rôznych povrchoch. Štúdia však slúži aj ako dobrý ukazovateľ toho, ako môže byť vedecký proces niekedy chaotický a mätúci.
