Ušný senzor úspešne sleduje vysoko rizikových pacientov s Covid-19
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 15. 10. 2021
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Nový výskum Technickej univerzity v Mníchove zistil, že diaľkové monitorovanie pacientov s ochorením Covid-19 môže efektívne identifikovať najskoršie štádiá zhoršenia stavu a môžu sa tak skôr prijať do nemocnice na potrebnú liečbu. Systém používa snímač do ucha na meranie a prenos údajov v takmer reálnom čase lekárom, ktorí potom vyhodnotia, kedy pacienti potrebujú hospitalizáciu.
Ako zažilo mnoho miest na svete, nemocnice sa môžu rýchlo zaplniť pacientmi s Covid-19, keď sa v miestnej komunite rozšíria vlny infekcií. Lekári sa snažia pomôcť tým pacientom, ktorí najviac potrebujú akútnu liečbu, a pokúšajú sa prijať pacientov s vysokým rizikom zhoršenia, aby ich bolo možné účinne liečiť pri najbližšej príležitosti. Niekedy však nie je jednoduché týchto pacientov rýchlo identifikovať a mnoho chorých ľudí bolo poslaných domov, aby sa vrátili o niekoľko dní neskôr v zúfalej situácii.
Tento nový výskum testoval systém, pomocou ktorého boli novo diagnostikovaní pacienti s ochorením Covid-19 označení ako vystavení vysokému riziku závažných chorôb a boli odoslaní domov so senzorickým zariadením do ucha, ktoré bolo navrhnuté na monitorovanie radu životných funkcií. Zdravotné údaje zachytené týmto zariadením potom monitoroval na diaľku tím zdravotníckych pracovníkov a pacientov privolali do nemocnice, keď ich vitálne funkcie naznačovali zhoršenie stavu.
Štúdia použila komerčne dostupný senzor do uší vyrobený spoločnosťou cosinuss. Senzor pripomína malý načúvací prístroj a obsahuje senzorový prvok fotopletyzmografie, kontaktný snímač teploty a akcelerometer. Dokáže pritom merať srdcovú frekvenciu, telesnú teplotu, okysličenie krvi a dychovú frekvenciu. Zariadenie sa pripája k smartfónu prostredníctvom rozhrania Bluetooth a každých 15 minút robí meranie vitálnych funkcií. Údaje sú potom prenesené do telemedicínskeho centra, kde tím lekárov vykonáva na diaľku neustály dohľad nad pacientmi.
Do štúdie bolo prijatých asi 150 pacientov. Priemerný vek bol 60 rokov a každý účastník mal aspoň jeden už existujúci stav, vrátane cukrovky, obezity alebo kardiovaskulárnych chorôb. V priebehu štúdie bolo 20 pacientov označených systémom, že sa im zhoršujú vitálne funkcie a boli prijatí do nemocnice. Sedem z týchto pacientov skončilo na jednotke intenzívnej starostlivosti a jeden bohužiaľ zomrel.
Nie je prekvapením, že hladiny kyslíka v krvi boli kľúčovým indikátorom zhoršenia zdravotného stavu. Priemerné meranie u pacientov pred hospitalizáciou bolo 88 percent, zatiaľ čo priemerné meranie u pacientov, ktorí neboli hospitalizovaní, bolo 96 percent. Vedci tvrdia, že toto je „prvá celosvetová štúdia, ktorá nepretržite monitoruje pacientov v domácej izolácii na diaľku a urýchľuje ich okamžitú hospitalizáciu v prípade kritického zhoršenia zdravia“.
Väčšina tých, ktorí sa zúčastnili štúdie, uviedla, že vďaka monitorovaciemu systému sa cítia bezpečnejšie a zlepšuje ich subjektívnu pohodu. Zarážajúcich až 90 percent týchto pacientov bolo nakoniec hospitalizovaných. To naznačuje, že diaľkové monitorovanie životných funkcií môže zachytiť zhoršenie ochorenia skôr, ako si niekto uvedomí svoj zhoršujúci sa zdravotný stav.
Pretože štúdia očividne nemala žiadnu kontrolnú skupinu, nie je možné určiť, či tento druh diaľkového monitorovania vedie k lepším výsledkom ako alternatíva. Vedci špekulujú, že monitorovanie často viedlo k zavolaniu pacientov do nemocnice skôr, ako sa dobrovoľne rozhodli prísť, čo znamená, že liečba by sa mohla podávať v skorších štádiách, čo pravdepodobne povedie k lepším výsledkom a v konečnom dôsledku ku kratším pobytom v nemocnici.
Nová štúdia bola publikovaná v magazíne PLOS One.
