Kombinéza s pohybovými senzormi sleduje neurologický vývoj dojčiat
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 2. 7. 2022
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Jedným z najlepších spôsobov sledovania neurologického vývoja dojčiat je pozorovanie ich pohybov počas hry. Nová „inteligentná“ kombinéza je navrhnutá tak, aby to robila automaticky a poskytovala neustále presné údaje prostredníctvom technológie strojového učenia.
Oblečenie v tvare dupačiek, ktoré vyvinul tím výskumníkov z Detskej nemocnice v Helsinkách vo Fínsku, je známe pod názvom MAIJU, čo je skratka pre „Motor Assessment of Infants with a Jumpsuit, čiže Motorické hodnotenie dojčiat pomocou dupačiek“. Obsahuje viacero odnímateľných IMU (inerciálnych meracích jednotiek, takzvaných pohybových senzorov), ktoré sú umiestnené vo vreckách na každej končatine.
Vedci začali tým, že 59 päť až devätnásťmesačných detí nosilo kombinézu počas spontánnych hier buď doma, alebo v „domácom prostredí“ vo výskumnom centre. Keď sa deti hrali, ich pohyby sa zaznamenávali pomocou senzorov a videokamery.
Algoritmus strojového učenia sa potom použil na porovnanie konkrétnych činností na videozázname s konkrétnymi pohybovými vzormi zaznamenanými snímačmi. Výsledkom bolo, že samotné snímače MAIJU dokázali bez pomoci kamery následne presne identifikovať päť rôznych polôh a štyri rôzne pohyby v rámci týchto polôh, spolu s viacerými medzipolohami a pohybmi.
Tím dúfa, že po ďalšom vývoji by sa technológia MAIJU mohla používať na kontrolu, či neurologický vývoj dojčiat prebieha normálne, a tiež na zistenie, ako funguje intervenčná terapia v prípadoch, keď je potrebná.
Kombinéza by mala byť schopná monitorovať bábätká oveľa dlhšie ako ľudskí opatrovatelia, a to bez akejkoľvek zaujatosti pozorovateľa. Okrem toho by sa mohla používať v domácnostiach, kde je väčšia pravdepodobnosť, že sa dojčatá budú prirodzene pohybovať, na rozdiel od neznámych klinických prostredí.
No technológia sa nemusí nevyhnutne obmedzovať len na použitie na bábätkách.
„Naše metódy sa dajú automatizovať a rozšíriť na veľmi široké použitie,“ povedal profesor Sampsa Vanhatalo, vedúci centra BABA [BAby Brain Activity] Helsinskej detskej nemocnice. „Je tiež možné, že naša technológia by sa dala prispôsobiť na vývoj nositeľných riešení na pomoc iným skupinám pacientov, ako sú staršie deti alebo dokonca starší ľudia.“
Článok o výskume bol nedávno uverejnený v magazíne Communications Medicine.
