Odhalíme vám, aký inovatívny výskum prebieha na pôde FCHPT – 5. časť
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 15. 4. 2019
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Odpad zo syntetických plastov patrí medzi najpálčivejšie témy súčasnosti a tejto oblasti sa venuje množstvo odborníkov z celého sveta. Rozhodne by v tomto smere mohol pomôcť aj výskum Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave. Mladí vedeckí pracovníci, spolu so svojimi mentormi, totiž pracujú na technológii takzvaných biologicky degradovateľných plastov. Sú mimoriadne ekologické a svoje uplatnenie si môžu nájsť aj v modernej medicíne.
V ústave prírodných a syntetických polymérov na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave sa vedci zaoberajú, okrem iného, aj ekologickou náhradou bežných plastov. Venujú sa takzvaným bioplastom, ktoré sú vyrábané z obnoviteľných zdrojov.
„To znamená, nie z ropy, nie zo zemného plynu a podobných surovín, ale z rastlinných surovín. A zároveň tieto plasty sú biologicky rozložiteľné, to znamená, že sa rozložia na oxid uhličitý a biomasu a vodu v bežnom biologicky aktívnom prostredí, napríklad v komposte,“ vysvetľuje pán Pavol Alexy, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU.
Aby mohli vzniknúť inteligentné obaly, napríklad špeciálne obalové fólia, tašky, poháre, misky a iné jednorazové predmety so špecifickými vlastnosťami, kombinujú sa v laboratóriách rôzne zložky. Sú to napríklad prírodné vlákna fyzikálno-chemicky modifikované pod účinkom plazmy.
„Tieto vlákna následne získavajú nové, špecifické vlastnosti, ktoré iným spôsobom nemali, a to bez nutnosti používať nejaké často krát toxické alebo drahé chemikálie. Čiže sú to nové, inovatívne postupy,“ hovorí pán Radko Tiňo, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU.
Môžu tak vzniknúť aj takzvané „inteligentné obaly“, ktoré využívajú senzory pre monitoring teploty či prítomnosti plynov a dajú sa využiť napríklad pri balení potravín.
„Napríklad v prípade mäsa, bez toho, aby ste ho otvorili, viete či je ešte čerstvé alebo už tam začali rozkladné procesy,“ dodáva pán Radko Tiňo, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU.
Biologicky degradovateľné plasty sa dokonca využijú aj v medicíne pri náhrade chýbajúceho tkaniva, alebo pri doplnení poškodeného. Prostredníctvom technológie 3D tlače sa z bioplastu vytvorí akési lešenie na mieru. Do neho sa potom vysadia odobraté bunky pacienta, namnožia sa a vytvorené tkanivo sa naspäť transplantuje.
„V rámci výskumu sa už v tomto laboratóriu podarilo pripraviť takzvanú umelú kožu, ktorá sa využíva na klinike popálenín v Ružinovskej nemocnici,“ hovorí pani Ivana Gálisová, doktorandka, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU.
Študenti prídu do kontaktu so širokou paletou polymérnych materiálov, či sú to plasty, guma, kaučuk, prírodné alebo syntetické polyméry. V praxi si tak môžu nájsť uplatnenie v mnohých odvetviach, od odievania, cez stravovanie, obalový či automobilový priemysel a v ďalších iných.
„Od odievania, cez stravovanie, obalový priemysel, technické výlisky. Automobily dnes bez plastov si nevieme predstaviť. A dopyt po technológoch a odborníkoch v oblasti plastov je v súčasnosti naozaj veľký nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí,“ dopĺňa pán Pavol Alexy, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU.
Znie to možno až neuveriteľne, ale práve tieto slovenské vynálezy môžu posunúť vpred celý svet. Možno sa tak v budúcnosti dočkáme toho, že vďaka biologicky degradovateľným plastom sa bude dať nahradiť hocijaké tkanivo alebo orgán v tele vlastnými bunkami.
