Intel ISEF 2014: Rozhovory s finalistami

Úspech spomedzi 1700 účastníkov, z celého sveta, si za veľkou mlákou vychutnala 17 ročná, bratislavská gymnazistka Michaela Brchnelová v kategórii Astronómia, keď obsadila 1. Miesto. Vo svojom projekte sa zaoberá energetickými časticami, ktoré k nám prichádzajú z vesmíru a urýchľujú sa v obrovských mračných. Takéto mračná vznikajú po výbuchu hviezd a poškodzujú napríklad vesmírne satelity.

„Ja som dokázala, že tieto častice získavajú túto energiu pomocou tzv. Belucekovho mechanizmu a podarilo mi ako prvej odhaliť a dokázať, že magnetické polia tých mračien sú zosilnené a že dochádza k akcelerácii tých častíc.“

Doteraz sa totiž nevedelo, odkiaľ takéto častice prichádzajú. Michaela mala však teóriu, že by to mohlo byť práve zo spomínaných mračien a začala so simuláciami. Z častíc sa pri vstupe do atmosféry stáva veľké množstvo menej energetických častíc. Nazývajú sa sekundárne spŕšky a podľa ich energie vie Michaela zistiť, akú energiu mala pôvodná častica i pôvodnú vzdialenosť mračna.

„Vďaka objavu kovarkom sme schopní vytvárať kvantové počítače, technológiu nových vekov, čiže čím lepšie budeme elementárnu fyziku poznať, tým lepšie budeme vyvíjať prístroje.“ Jej projekt istým spôsobom súvisí aj s projektom urýchľovača v CERNe vo Švajčiarsku. Aj preto bola popri finančnom dare, odmenená i návštevou tohto miesto.

Daniel Ondra z Gymnázia v Košiciach sa vo svojom projekte venuje skúmaniu nových syntetických derivátov látky kumarínu s DNA a jedným z proteínov krvnej plazmy - albumínom. Tie môžu totiž pomôcť napríklad pri nádorovej terapii či pri liečení HIV. Dokážu reagovať s DNA bunky a rozštiepiť ju, teda zničiť, aby sa už nemohla ďalej deliť a rásť.

„Väčšina kumarínov má takéto protinádorové účinky, že dokáže usmrtiť bunku, ale nie každý. Stačí zmeniť len 1 bunku a už má iné vlastnosti – preto sme skúmali tieto 3 absolútne nové, novo syntetizovane molekuly, že či aj tieto 3 dokážu zničiť DNA, usmrcovať bunku, ako efektívne dokážu viazať s tou DNA.“ Ukázalo sa, že kumaríny majú dobrú väzbovosť s testovanými látkami a dokážu štiepiť DNA už v nízkej koncentrácii. Podľa všetkého je to výhodné z toho hľadiska, že tejto látky nie je potrebné veľké množstvo na to, aby sa usmrtila samotná bunka. Zároveň sa aj v projekte mladého nadšenca hľadá kombinácia, ktorá by dokázala zabíjať nádorové bunky a zdravé ponechala nepoškodené.

„Musíme skúmať ďalej, pretože bunka má vlastne opravné mechanizmy, bunka ma x ďalších látok v sebe, ktoré ju udržujú pri živote a bránia ju pred zásahmi zvonku, takže to je ďalším pokračovaním, cieľom to preskúmať.“

Medicínsky je aj projekt Kristíny Uličnej z Gymnázia v Krompachoch. Tá sa v ňom tiež zaoberá liečbou rakoviny, ale z iného pohľadu. „Na túto liečbu rakoviny využívam cholesterolové prenášače , teda takzvaný zlý cholesterol. Na tieto prenášače syntetizujem cukor, oligosacharid, ktorý zabraňuje tomu, aby liečivo počas svojho prenosu do zhubného tkaniva vypadlo.“

Bunky v nádore totiž na svoje množenie potrebujú cholesterol. V rámci liečby sa teda doňho akoby vkladá liečivo, ktoré je aktívne na svetlo. Prenášače, ktoré nesú cholesterol s liečivom do tumoru však putujú krvným riečiskom a aby nedošlo k „vypadnutiu“ liečiva, nádejná vedkyňa ich pokrýva oligosacharidmi. Takto dopravené liečivo do nádorovej bunky sa potom aktivuje zasvietením svetla s vhodnou vlnovou dĺžkou.

„Táto terapia, ktorá je základom môjho projektu je vysokoselektívna, tzn. že sa nám dostáva liečivo len do nádorových buniek. A druhým pozitívom je to, že neohrozujeme zdravé tkanivo, čo je problém pri malidných nádoroch, kde nevieme kde je presne tá hranica a ponechávame to zvyšné tkanivo, zdravé, úplne neporušené.“

Branislav Viliam Hakala z Gymnázia v Košiciach sa vybral zase smerom k automobilom a životnému prostrediu. Aj preto sa rozhodol vylepšiť vodíkový motor.„Myšlienkou projektu je nájsť alternatívu k súčasnému spaľovaciemu motoru, teda upraviť jeho konkrétnu súčiastku pre vodíkový palivový článok.“

Namiesto benzínu by sme teda mohli tankovať vodík. Ten je však výbušný a na jeho kontrolované spaľovanie je potrebný katalyzátor, ktorý je tvorený z platiny. No platina je vzácna a najmä drahá, preto sa mladý vedec snaží nájsť inú možnosť.

„Naša hypotéza je, že niklom, a potom špecificky tvarovanými nanočasticami vyrobenými z platiny, to by výrazne znížilo množstvo platiny potrenej pre takýto katalyzátor.“ Projekt hľadá spôsob ako vyvinúť častice tak, aby boli stabilné a mali rovnakú, alebo ešte i lepšiu účinnosť ako katalyzátor, ktorý sa používa v súčasnosti.

V Los Angeles však výrazný úspech zaznamenali aj ďalší dvaja Slováci. Michal Géci a Martin Liščinský predstavili projekt s názvom Štúdia topenia v dvojrozmernom systéme malých magnetov. A čo ním dosiahli ? Druhé miesto.

Tak, toto sú teda nádejní vedci zo Slovenska, ktorí nás reprezentovali v Los Angeles. Neváhajú obetovať svoj voľný čas a prinášať výsledky, z ktorých potom môže čerpať celé ľudstvo. Aj preto im za všetkých ďakujeme a úprimne gratulujeme.