Obratné stíhačky Gripen s technológiami pre efektívne nasadenie – 2. časť

Vzdušné sily našich západných susedov majú v leteckej flotile viacero druhov stíhacích lietadiel. Do roku 2005 pritom fungovali nielen so stíhačkami MiG-21, a niektoré zo strojov si zachovali doteraz. Patria medzi ne lietadlá L-39 Albatros a L-159 Alca, na ktorých sa ešte aj dnes piloti cvičia. No hlavnými vlajkovými loďami českej leteckej flotily je letka stíhacích lietadiel JAS 39 Gripen z dielne švédskej spoločnosti Saab.

„Pre nás Gripen bol obrovský postup z MiGu 21 na modernú techniku. Ako v lietaní akoby v českom priestore alebo akoby na tom našom malo dvorčeku, ale aj medzi štátmi NATO, pretože sme získali techniku, ktorá je plne kompatibilná a dá sa povedať, že sme schopní spolupracovať v podstate s akýmkoľvek letectvom,“ hovorí pán Radoslav Matula, veliteľ 211. taktickej letky, Vzdušné sily AČR.

Skúsení piloti vedia určite svoje o manévrovaní so stíhacími lietadlami MiG-21. Podľa nich totiž musel pilot až 80 percent času sústrediť na letové operácie, čo nebolo práve najefektívnejšie. Práve to však zmenil príchod nových stíhačiek.

„U Gripena je to presne naopak. Dvadsať percent sa sústredí človek na let, pretože to lietadlo proste sa dá používať tak, že letí takmer samé v tej chvíli. A ja operujem so systémom a mám 80 percent pozornosti na to, že proste robím so systémom to, čo potrebujem.“

Napriek svojej nadzvukovej rýchlosti dávajú stíhačky Gripen k dispozícii aj dobrú manévrovateľnosť. Počas toho však dochádza k preťaženiu až 9G a vtedy sa telo pilota začína odkrvovať od hlavy smerom k nohám. Aby boli preto piloti v bezpečí a mohli rozmýšľať aj počas ostrých manévrov, musia nosiť špeciálne obleky.

„Používajú napríklad vzduch alebo kyslík, s ktorými sa nafukujú. A vo chvíli, keď sa mi tie nohavice nafúknu, to znamená, že mi stiahnu tie nohy tak ako by som ich zapol, a pomáhajú mi udržať tú krv v tej hornej polovici tela.“

Českú letku potešili Gripeny aj intuitívnym letovým systémom, ktorý prináša výhody nielen počas samotného bojového nasadenia, ale pomáha i pri zaškoľovaní nových pilotov. Tí sa tak relatívne rýchlo vedia adaptovať na moderné funkcionality tohto stroja.

„My sme schopní v podstate behom pol roka toho pilota rozlietať tak, že je akoby schopný nejakej základnej bojovej činnosti. Takže nám trvá napríklad výcvik troch pilotov do pohotovosti asi rok.“

Pilotom z 21. základne taktického letectva v Čáslavi pomáhajú inovatívne stroje chrániť vzdušný priestor nad Českou republikou aj vďaka svojej operatívnej rýchlosti.

„24 hodín, 7 dní v týždni máme dve lietadlá v 15 minútovej pohotovosti. To znamená, že vo chvíli, keď je potrebný nejaký zásah, tak do 15 minút tie lietadlá musia byť vo vzduchu,“ dopĺňa pán Radoslav Matula, veliteľ 211. taktickej letky, Vzdušné sily AČR.

Pre rýchle nasadenie je teda dôležité, aby boli stíhacie lietadlá po celú dobu udržiavané v dobrej kondícii a ich letové a bojové systémy boli vybavené najnovšími aktualizáciami. To všetko majú na pleciach školení technici, ktorým v údržbe pomáha sofistikovaný diagnostický systém v lietadle. Ten pritom dokáže monitorovať a vyhodnocovať až niekoľko tisícok rôznych parametrov.

„Lietadlo je vybavené niečím, čo si môžete predstaviť ako Flash disk, kde vlastne tie diagnostické informácie sú odovzdané potom pre vyhodnotenie do špecializovaného počítača so špeciálnym softvérom. A tam si to môžete predstaviť zhruba ako sústavu kriviek. Niečo podobného, ako keď máte výkonovú krivku motora na brzde alebo niečo podobného,“ vysvetľuje pán Martin Pelc, systémový inžinier, Vzdušné sily AČR.

Aj medzi jednotlivými letmi sa musia technici postarať o množstvo vecí, pričom vďaka jednoduchej údržbe už zhruba za 45 minút po zosadnutí dokážu Gripeny poslať opäť do vzduchu.

„Počas medziletovej prípravy dochádza k doplneniu prevádzkových kvapalín a plynov. Dochádza k zmene konfigurácie lietadla podľa požiadaviek pilota, čo znamená cvičné rakety, podvesné nádrže. Potom dochádza k celkovej vonkajšej obhliadke lietadla, či nedošlo k stretu s vtákom, nie je lietadlo poškodené v akomkoľvek inom zmysle slova. Dochádza ku kontrole pneumatík, poprípade k výmene. Dochádza ku kontrole vystreľovacieho sedadla a pokiaľ je to nutné, tak dochádza k updatovaniu toho registračného systému,“ dodáva pán Martin Pelc, systémový inžinier, Vzdušné sily AČR.

Ako vidno, stíhacie lietadlá JAS 39 Gripen zo Švédska sa celkom dobre udomácnili vo viacerých európskych krajinách, vrátane Česka. Veľkou mierou k tomu určite prispeli moderné technológie, intuitívne ovládanie a rýchla údržba, s možnosťou aktualizácie letových systémov podľa požiadaviek. Nechajme sa teda prekvapiť, či po nich siahnu aj slovenské vzdušné sily, keďže aj u nás je už najvyšší čas na generačnú výmenu stíhacích lietadiel.