Ľudské vlasy by sa mohli použiť na hydroponické pestovanie zeleniny
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 3. 10. 2022
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
V porovnaní s tradičným poľnohospodárstvom sa pri hydroponickom pestovaní využíva menej priestoru a vody, navyše nevyžaduje pôdu. Stále si však vyžaduje rastové médium, pričom vedci nedávno vytvorili lepšie médium, ktoré sa získava z vyradených ľudských vlasov.
Naše vlasy obsahujú veľké množstvo bielkovín známych ako keratín, ktoré sa skladajú z aminokyselín. Tieto kyseliny samy o sebe podporujú rast rastlín a navyše sú schopné viazať na seba ďalšie živiny a časom ich uvoľňovať. Z týchto dôvodov by keratín mohol byť skvelým hydroponickým rastovým médiom, až na to, že nie je dostatočne silný na to, aby vytvoril substrát, ktorý by fyzicky podporoval rastliny. Aspoň nie bez pomoci.
S ohľadom na túto nevýhodu začali vedci zo singapurskej Technickej univerzity Nanyang (NTU) získavaním odstrihnutých vlasov zo salónov, extrahovaním keratínu z týchto vlasov a následným zmiešaním keratínu s celulózovými vláknami získanými z drevnej buničiny, aby sa posilnil. Po vysušení zmesi vznikol hubovitý materiál. Tento materiál sa následne použil ako hydroponické rastové médium pri pestovaní rukoly a bok choy.
Zistilo sa, že nové médium nielenže podporuje rastliny a podporuje ich rast, ale vďaka svojej pórovitej štruktúre aj veľmi účinne nasáva a udržiava živný roztok na báze vody používaný v hydroponickom zariadení. Presnejšie povedané, dokázalo udržať 40-násobok svojej vlastnej hmotnosti vo vode, čo je údajne podobná kapacita ako u existujúcich komerčných rastových médií.
Na rozdiel od týchto iných médií sa však materiál na báze keratínu úplne biologicky rozloží v priebehu štyroch až ôsmich týždňov a stane sa hnojivom pre rastliny. To síce znamená, že by sa musel častejšie vymieňať, ale zároveň by po jeho likvidácii nezostal v životnom prostredí žiadny odpad.
Okrem toho sa u rastlín pestovaných v keratínovom médiu vytvorili dlhšie korene ako u rastlín pestovaných v tradičných médiách, čo im umožnilo prijímať viac vody a živín. A ako dodatočný bonus, ak by nebolo dostatok vlasov na výrobu média v komerčnom meradle, pravdepodobne by sa mohli použiť iné zdroje.
„Okrem vlasov sa pri chove hospodárskych zvierat produkuje veľké množstvo keratínu ako biologického odpadu, keďže sa hojne nachádza vo vlne, rohoch, kopytách a v perí,“ uviedol vedúci vedec, profesor Ng Kee Woei. „Keďže keratín sa dá získať z mnohých druhov poľnohospodárskych odpadov, vývoj hydroponických substrátov na báze keratínu by mohol byť dôležitou stratégiou recyklácie poľnohospodárskych odpadov v rámci udržateľného poľnohospodárstva“.
Článok o výskume bol nedávno uverejnený v magazíne ACS Sustainable Chemistry & Engineering.
