Paradajkový odpad použitý na obalenie potravinových plechoviek bez BPA
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 22. 3. 2023
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Možno ste už počuli, že BPA (bisfenol A) v niektorých potravinových obaloch je spojený s rôznymi zdravotnými problémami. Vedci však vyvíjajú neškodnejšiu alternatívu, ktorá sa vyrába z paradajkového odpadu, ktorý by sa inak vyhodil.
V posledných rokoch štúdie naznačili, že požitie BPA môže viesť k problémom, vrátane srdcových chorôb, neplodnosti, cukrovky a vývojových ťažkostí u detí. Výsledkom je, že teraz sa začínajú objavovať produkty, ako sú fľaše na vodu, ktoré sú propagované ako „bez BPA“.
Zlúčenina je však stále široko používaná v plastových povlakoch, ktoré sa nanášajú na vnútornú stranu kovových obalov potravín, ako sú plechovky. Tieto hladké vodotesné povlaky pomáhajú chrániť kov pred koróziou a navyše zabraňujú prilepeniu jedla na vnútornú stranu nádoby.
Na základe predchádzajúcich štúdií sa medzinárodný tím vedený výskumníkmi zo španielskeho Inštitútu subtropického a stredomorského záhradníctva La Mayora a Inštitútu materiálovej vedy v Seville zameral na druh poľnohospodárskeho odpadu známy ako paradajkové výlisky.
Tento materiál sa zvyčajne skladá zo šupiek, semien a stoniek paradajok, ktoré zostanú po spracovaní ovocia na použitie v potravinách, ako sú omáčky alebo šťavy. Obyčajne sa výlisky jednoducho vyhodia na skládku, spália alebo v lepšom prípade kompostujú. Môžu sa použiť aj v krmive pre zvieratá, hoci nemajú veľkú nutričnú hodnotu.
Vedci začali sušením paradajkových výliskov, najprv tri dni na slnku, potom 16 hodín v sušiarni s teplotou 60 stupňov Celzia. Následne ich rozdrvili na prášok a zmiešali ho s roztokom hydroxidu sodného, ktorý bol potom zahrievaný pri teplote 100 stupňov Celzia počas štyroch hodín. Po opakovanom filtrovaní tohto roztoku, aby sa odstránil hydroxid sodný, výskumníkom zostala vosková zlúčenina známa ako lipid.
Tento lipid sa potom vmiešal do etylalkoholového roztoku, ktorý sa nastriekal na vzorky hliníka, ocele bez cínu a ocele potiahnutej cínom. Po zaschnutí spreja a zahriatí vzoriek v sušiarni na 200 stupňov Celzia počas 10 až 60 minút bol výsledkom polymerizovaný lak, ktorý sa ukázal ako veľmi účinný pri ochrane základného kovu.
Obzvlášť dobre sa mu darilo s hliníkom, ktorý chránil pred oxidáciou aj po ponorení do slanej vody na 170 hodín. Lak bol tiež vysoko hydrofóbny (vodoodpudivý), dobre priľnul ku kovom a po čase sa nevylial do vody.
Vedci teraz plánujú testovať lipidový povlak na skutočných plechovkách obsahujúcich rôzne potraviny.
„Vzali by sme paradajkovú omáčku, tuniaka a iné potraviny, ktoré sa bežne predávajú v konzervách, a sterilizovali by sme ich, dali do plechoviek a skontrolovali, či vydržia skutočné podmienky,“ povedal Alejandro Heredia z La Mayora.
Výskum je opísaný v článku, ktorý bol nedávno publikovaný v Journal of Cleaner Production.
