Práca z domu dostáva jasné pravidlá a bude na výber i forma stravovania

Práca z domu a telepráca

Jednou z najzásadnejších zmien, ktoré sa dotknú nášho trhu práce, je podrobnejšia úprava práv a povinností zamestnanca a zamestnávateľa pri domáckej práci (home office) alebo telepráci. V novom znení zostalo zachované rozdelenie na domácku prácu, resp. teleprácu, ktorá je vykonávaná pravidelne a na príležitostnú prácu z domu.

„Ak zamestnanec vykonáva prácu príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním z domácnosti zamestnanca, v tomto prípade sa väčšina úpravy domáckej práce, resp. telepráce neuplatní,“ vysvetľuje Pavol Kundrik, právnik na oblasť pracovného práva právnickej kancelárie CMS Slovensko.

Na výkon domáckej práce alebo telepráce sa bude vyžadovať dohoda zamestnávateľa so zamestnancom v pracovnej zmluve. V nej sa stanoví, či sa tento druh práce bude vykonávať v celom rozsahu alebo sčasti na mieste, ktoré si určí zamestnanec. V zmluve bude rovnako dôležité dohodnúť aj rozsah domáckej práce alebo telepráce alebo minimálny rozsah výkonu práce zamestnanca na pracovisku zamestnávateľa. Avšak len v prípade, ak sa domácka práca alebo telepráca nemá vykonávať iba z domácnosti zamestnanca.

Zmeny sa pritom dotknú aj pracovného času.

„Firma sa môže so zamestnancom dohodnúť, že pri domáckej práci alebo telepráci si zamestnanec bude sám rozvrhovať pracovný čas v rámci celého týždňa alebo bude pracovať v pružnom pracovnom čase,“ hovorí Pavol Kundrik.

Ak bude zamestnanec v rámci domáckej práce alebo telepráce pracovať z domu, mal by mu zamestnávateľ uhradiť preukázateľne zvýšené výdavky spojené s použitím vlastného náradia, vlastného zariadenia a vlastných predmetov, ktoré k práci z domu potrebujeme. Zároveň platí, že pracovník má v rámci domáckej práce a telepráce tzv. právo na odpojenie.

Stravné lístky alebo hotovosť

Najdiskutovanejšou témou, ktorú prináša novela Zákonníka práce, je poskytovanie stravných lístkov alebo finančného príspevku. Po novom si zamestnanec bude môcť zvoliť jednu z týchto možností.

„Zamestnanec je pritom viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov odo dňa, odkedy si danú možnosť vybral,“ upresňuje Pavol Kundrik.

V prípade, že si zamestnanec vyberie finančný príspevok, ten je oslobodený od dane z príjmu. Dôležité je však upozorniť, že možnosť voľby majú len takí zamestnanci, ktorých zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v inom, zmluvnom zariadení. V prípade, že zamestnávateľ uzavrel dohodu s poskytovateľom stravných lístkov do 1. marca tohto roku alebo od 1. marca 2021 do 31. decembra 2021, zamestnávateľ nie je povinný postupovať podľa novej úpravy. Najdlhšie však konca roku 2021.

Ďalšie zásadné zmeny

Novela Zákonníka práce umožňuje zamestnávateľovi využiť aj nový výpovedný dôvod.

„Zamestnávateľ bude môcť dať zamestnancovi výpoveď z dôvodu, že zamestnanec dovŕšil 65 rokov veku a vek určený na nárok na starobný dôchodok. Takýto zamestnanec však bude mať nárok na odstupné ako pri výpovedi pre nadbytočnosť,“ hovorí Pavol Kundrik.

V Zákonníku práce bol zmenený aj spôsob fungovania odborových organizácií u zamestnávateľov. Ide o reakciu na zakladanie špekulatívnych odborových organizácií, kedy existovali pochybnosti, či odborová organizácia vôbec nejakých zamestnancov danej spoločnosti zastupuje. Po novom je zamestnávateľ povinný umožniť pôsobenie odborovej organizácie na pracovisku, len ak medzi zamestnancami v pracovnom pomere sú členovia tejto odborovej organizácie. V prípade pochybností je tento stav oprávnený preveriť nezávislý rozhodca.

Novelou došlo aj k zmene zákona o kolektívnom vyjednávaní, z ktorého boli vypustené všetky ustanovenia týkajúce sa reprezentatívnych kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Išlo o rozšírenie kolektívnych zmlúv vyššie stupňa na iných zamestnávateľov v rámci daného sektora, ktorí ich pred tým nepodpísali a teda neboli zmluvnou stranou zmluvy.

Novela zavádza a upresňuje aj niektoré pojmy

Zákonník práce po novom:

• definuje pojem „zamestnanec trvale sa starajúci o dieťa“ a to za účelom spresnenie nároku na dovolenku v dĺžke päť týždňov,

• spresňuje postup predlžovania skúšobnej doby pri prekážkach v práci na strane zamestnanca,

• umožňuje dočasne prideliť zamestnanca za jednoduchších podmienok medzi ovládajúcou osobou a ovládanou osobou (napr. v rámci tej istej obchodnej skupiny), ak je dohodnuté bezodplatne,

• spresňuje používanie pružného pracovného času pri pracovných cestách,

• spresňuje dĺžku dovolenky zamestnanca trvale sa starajúceho o dieťa (ak začal zo starostlivosťou počas roka),

• ustanovuje drobné úpravy výkonu práce zo strany maloletých a študentov.

(Zdroj: Tlačová správa CMS)