Autonómna kontajnerová loď dokončila 790-kilometrovú plavbu v Japonsku
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 19. 5. 2022
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Plavba veľkej lode v oblasti s hustou premávkou nie je vôbec jednoduchá, môže tu byť totiž obrovské množstvo nebezpečenstiev, ktoré treba sledovať. Každá z lodí sa pritom pohybuje svojou vlastnou rýchlosťou a trajektóriou, a veľké lode reagujú na riadiace vstupy tak pomaly, že je potrebné prijímať rozhodnutia s dostatočným predstihom.
Vo všeobecnosti má lodný priemysel celkom dobré výsledky v oblasti bezpečnosti, ktoré za posledných približne 30 rokov zaznamenali pôsobivý pokrok. Podľa spoločnosti Allianz však stále dochádza k približne 3 000 „lodným nehodám“ ročne, ktoré vedú k úplnej strate približne 50 veľkých lodí ročne, pričom len asi pätina z nehôd je spôsobená extrémnymi poveternostnými udalosťami. Vzhľadom na obrovské finančné a iné straty by sa toto odvetvie mohlo ešte zlepšiť.
Odpoveďou môže byť autonómna technológia. Autonómne lode vybavené sústavami snímačov, viacsmerovým počítačovým videním a softvérom s hlbokým strojovým učením, ktorý dokáže označiť, sledovať a predpovedať pohyb veľkého počtu iných plavidiel v chaotickom, ale pomaly sa pohybujúcom prostredí, by sa nakoniec mohli ukázať ako bezpečnejšie, lacnejšie, presnejšie a ľahšie nájditeľné ako ich náprotivky s ľudským navigovaním.
Japonská nadácia Nippon začala financovať rôznorodé demonštrácie plne autonómnej lodnej dopravy a konzorcium už doteraz dosiahlo niekoľko pôsobivých výsledkov. Jedna skupina uskutočnila 7-hodinovú plavbu autonómneho trajektu s dĺžkou 222 metrov, doplneného o vysokorýchlostnú navigáciu s rýchlosťou až 26 uzlov (48 km / h) a automatické kotvenie a uväzovanie v každom prístave.
Ďalší trajekt sa vydal na doteraz najdlhšiu úspešnú autonómnu lodnú misiu, 18-hodinovú 750-kilometrovú plavbu medzi prístavmi Tomakomai na ostrove Hokkaido a Oarai v Ibaraki. A v menšom meradle bol v marci úspešne autonómne riadený malý obojživelný turistický autobus, ktorý oboplával priehradu.
Všetky tieto pokusy boli pôsobivé, no ďalší by ich mohol prekonať. Kontajnerová loď Suzaku s dĺžkou 95 metrov totiž absolvovala 790 kilometrov dlhú spiatočnú cestu, ktorá sa začala a skončila v Tokijskom zálive, veľmi rušnej oblasti, ktorou sa denne preplaví približne 500 lodí.
Pri tejto demonštračnej plavbe, na ktorej spolupracovalo najmenej 30 spoločností, sa využívala aj pozemná podpora a diaľkové ovládanie, pričom operátori monitorovali priebeh plavby a na krátkych úsekoch plavby preberali riadenie, aby overili výkonnosť diaľkových systémov a komunikačných spojení.
Japonsko má niekoľko presvedčivých dôvodov na to, aby sa ujalo vedenia v oblasti autonómnej lodnej dopravy, keďže jeho rýchlo starnúca populácia a nízka pôrodnosť už teraz znižujú počet pracovných síl a v nasledujúcich desaťročiach sa situácia ešte zhorší.
„Dosiahnutie plne autonómnej navigácie je jedným zo spôsobov, ako riešiť problémy, vrátane poklesu ekonomickej aktivity spojenej so starnutím populácie a klesajúcou pôrodnosťou, nedostatočnou kapacitou posádky a námornými nehodami,“ uviedol predseda nadácie Nippon Yohei Sasakawa. „Táto technológia vyvinutá v Japonsku je prvá svojho druhu na svete. Zároveň dúfame, že prispeje k vytvoreniu medzinárodných pravidiel pre plne autonómnu navigáciu.“
Tieto snahy sú do veľkej miery zamerané na komerčné využitie autonómnych lodí. Organizácia Nippon Foundation si stanovila rok 2025 ako dátum spustenia a odhaduje, že len Japonsko môže získať pozitívny ekonomický prínos takmer 8 miliárd USD (približne 7,63 miliardy EUR), ak sa krajine podarí dostať polovicu svojich lodí pod robotické riadenie do roku 2040.
