Zabudnuté heslo?
Prihlásenie

Riadenie letovej prevádzky dronov pomocou lacných radarov

Riadenie letovej prevádzky dronov pomocou lacných radarov
Autor:
Roman Mališka
Zverejnené:
17. 2. 2025
Hodnotenie:
Už ste hlasovali.

Malé lietajúce drony môžu spôsobiť kolíziu s lietadlami na oblohe, no ukázalo sa, že týmto nešťastiam by sa dalo predísť aj za málo peňazí. Americkí výskumníci z Univerzity Brighama Younga (BYU) v Utahu sa totiž domnievajú, že sa to dá dosiahnuť pomocou ad-hoc systému riadenia letovej prevádzky pre drony za pár stoviek euro.

Lokálny informačný systém letovej prevádzky (Local Air Traffic Information System - LATIS) tímu využíva sieť lacných radarov, základňovú stanicu so sieťovým vybavením a notebookom a inteligentný algoritmus na presné sledovanie viacerých dronov letiacich v malých výškach (podľa štandardov lietadiel) v reálnom čase. Na sledovanie dronov teda netreba veľké investície, ako je sofistikované vybavenie za niekoľko miliónov euro, aké sa používa v riadiacich vežiach na letiskách.

Systém výskumníkov z BYU je totiž navrhnutý na dočasnú a rýchlu inštaláciu pomocou malých prenosných lacných radarov, ktoré nepotrebujú veľa energie. Môže sa tiež rýchlo prekalibrovať v prípade, že sa niektorý z radarov presunie alebo dostane náraz. Vďaka všetkým týmto vlastnostiam je tento systém potenciálne užitočný v oblastiach postihnutých prírodnými katastrofami alebo inými nešťastiami, kde je veľmi dôležité, aby bolo možné monitorovať aktivitu dronov a zabrániť prípadným kolíziám s lietadlami.

Radar s fázovaným poľom v pásme X vyvinutý na Univerzite Brighama Younga pre riadenie letovej prevádzky dronov.

Sieť radarov využíva takzvané globálne polohové údaje v reálnom čase (RTK-GPS). Každý z týchto radarov má fázovú anténu, ktorá dokáže skenovať svoje zorné pole za menej ako sekundu. Umiestnením radarov vo vzdialenosti 30 metrov od seba a ich orientáciou na oblohu s prekrývajúcimi sa zornými poľami dokáže algoritmus tímu kombinovať údaje z týchto radarov a súčasne sledovať viacero dronov pri ich pohybe vo vzduchu.

Tento sieťový prístup využívajúci radary s fázovým poľom nielenže dobre funguje pri bezpilotných dronoch lietajúcich v malých výškach, ale prekonáva aj problémy spojené s používaním jediného radaru: obmedzený dosah, ťažkosti so sledovaním objektov v zložitých prostrediach, ako sú preplnené mestské oblasti, a možnosť mechanickej poruchy rotujúceho radaru.

Zostava systému LATIS s radarmi vzdialenými od seba približne 30 metrov a namierenými na oblohu a základňovou stanicou vedľa radaru 1.

Výskumníci vo svojej práci, ktorá bola uverejnená v novembri minulého roka v magazíne Journal of Intelligent & Robotic Systems, uviedli, že ich sieť LATIS úspešne sledovala drony s priemernou veľkosťou chyby menšou ako 1 meter v každom principiálnom smere. To je celkom dobré na rýchle nastavenie systému a mohlo by to pripraviť pôdu pre implementáciu podobných systémov počas budúcich prírodných katastrof.