Na Slovensku vznikne batériové úložisko pre takmer celú strednú Európu

Výkyvy vo výrobe elektriny z takýchto zdrojov by však mohol pomôcť preklenúť projekt ELSEA. V rámci neho tak na Slovensku plánuje ZSE vybudovať zariadenie na skladovanie energie.

Hoci sú alternatívne zdroje energie efektívne, s mnohými z nich sa spája aj to, že nie sú stabilné z pohľadu dodávok do siete. Nedá sa rozkázať slnku, aby rovnomerne a hlavne stále svietilo, prípadne aby fúkal vietor.

„Alternatívne energie sú v zásade doplnkovým zdrojom energií k štandardným alebo konvenčným zdrojom. To znamená k jadrovým elektrárňam, k elektrárňam na fosílne palivá. Slovensko sa zaviazalo že do roku 2020 bude 14 percent elektriny produkovať z obnoviteľných zdrojov. Čo dnes v zásade spĺňame a de facto, ako keby to generuje okolo 4-terawatthodín elektriny,“ vysvetľuje Marek Tomeš, Západoslovenská energetika.

Základným princípom správneho fungovania elektrickej siete je pritom absolútna rovnováha a najmä prehľad dispečerov o tom, čo sa v sieti deje. Jednoducho treba mať riadenie siete pod kontrolou. V prípade zapojenia alternatívnych zdrojov energií je to o niečo ťažšie, no moderné technológie sú na strane prevádzkovateľov sústavy.

„V rámci sústavy môže vznikať nestabilita. To znamená nerovnováha medzi výrobou a spotrebou. Moderným systémom riešenia nestability v sústave, respektíve ukladania prebytkov, prípadne vyrovnávania nedostatkov pri výpadku zdrojov, sú batériové úložiská, ktoré dokážu veľmi efektívne a rýchlo dodať potrebnú elektrinu do sústavy, prípadne ju odobrať.“

S takýmito riešeniami počíta aj projekt ELSEA, v rámci ktorého vznikne priamo na Slovensku dostatočné energetické úložisko pre takmer celú strednú Európu.

„Projekt ELSEA je jedno z najväčších batériových úložísk ktoré je plánované v rámci Európy. Jeho kapacita je v zásade tak veľká, ktorá výrazne presahuje potreby, či už podporných služieb alebo iných nástrojov, ktorým vie prinášať benefity v území Slovenska. Vo finále čiastočne presahuje aj hranice strednej Európy.“

Batériové úložiská pritom vznikajú najmä ako reakcia na rozvoj obnoviteľných zdrojov, rozvoj elektromobility či transformácia ekonomík k ekologickému zmýšľaniu.

„Kľúčovým faktorom je aj zmena legislatívnych a regulačných podmienok na európskej a následne teda lokálnych úrovniach. V tomto prípade ide najmä o ENTSO-E, čo je združenie prevádzkovateľov prenosových sústav na úrovni Európskej únie, ktoré zavádza nový electricity balancing kód, čiže vlastne spôsob ako sa bude vyvažovať sústava.“

Výhodou projektu ELSEA je najmä možnosť poskytovania podporných služieb. Dodávatelia si tak môžu znížiť náklady na prevádzku sústav, či môžu poskytovať služby v istých časových odchýlkach, keďže už majú vyrobenú elektrinu k dispozícii.

„V prípade tých obnoviteľných zdrojov umožňujú takzvaný časový posun produkcie a spotreby elektriny vyrobenej v obnoviteľnom zdroji. To znamená, môžu ju produkovať v čase, kedy je relatívne lacná. Vedia si ju pomocou batériového úložiska posunúť do času, kedy ju vedia trhovo lepšie zhodnotiť.“

Projekt je pritom v súčasnosti navrhnutý ako technologicky neutrálny, znamená to, že nie je závislý len na jednej batériovej technológii a využije tak aj postupný vývoj v tejto oblasti.

„Momentálne sa spoliehame na technológiu lithium-polymérových batérií. Avšak tým, že posledná stanica ELSEA projektu má byť uvádzaná do prevádzky až v roku 2033, je možné, že dovtedy technologický posun v rámci generácií batérií bude smerovať k inej technológii.“

Každá generácia batérií by mala v budúcnosti priniesť zlepšenie aspoň v jednom z troch základných parametrov. Či už je to počet nabíjacích cyklov alebo elektrická hustota, čiže watthodiny na jeden kilogram. Životnosť batériového úložiska je pritom pri správnej údržbe a výmene niektorých prevádzkových komponentov, teoreticky nekonečná. Variabilná je len kapacita batérií.

„Kapacita batérií klesá asi štyri percentá ročne. To znamená, že nejaká zmysluplná prevádzka batériového úložiska, bez výmeny batériových článkov, je 15 až 20 rokov. Potom musí prísť k zásadnej generálnej oprave, respektíve výmene samotných článkov.“

V rámci projektu ELSEA by sa výstavba prvej lokality mala uskutočniť v roku 2023 a posledná lokalita by mala byť hotová v roku 2033.

„Projekt ELSEA dnes je naplánovaný na 12 lokalít, ktoré môžu byť rozmiestnené na území strednej Európy. Samozrejme termíny sa môžu meniť, aj z pohľadu legislatívnych zmien, aj z pohľadu zdrojov financovania, prípadne potrieb v danej sústave alebo technologických zmien,“ uzatvára Marek Tomeš, Západoslovenská energetika.

Predpokladá sa, že v najbližšom desaťročí bude v celej Európe počet takýchto batériových úložísk na rôznych technológiách narastať. Ich výhodou je, že sú modulárne a ich skladovacia kapacita sa dá nadimenzovať podľa aktuálnych potrieb. Aj to by mohlo v budúcnosti prispieť k ešte väčšiemu rozmachu ekologického získavania elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov.