Robot zvyšujúci pevnosť konštrukcie zanechá stopu v mokrom betóne
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 22. 11. 2024
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Keď si väčšina z nás predstaví čerstvo vyliaty betón, predstavíme si materiál, ktorý by sa mal nechať čo najhladšie vyschnúť. Nový kolesový robot však jazdí priamo po ňom a rozrýva jeho povrch, aby sa konštrukcie stali pevnejšími a zároveň lacnejšími.
Ak sa mokrý betón vyleje v jednej príliš hlbokej vrstve, pri vysychaní a zmršťovaní sa v ňom vytvoria trhliny. Z tohto dôvodu sa materiál zvyčajne leje v postupne ukladaných vrstvách, z ktorých každá sa ukladá až po vytvrdnutí vrstvy pod ňou.
Jeden z potenciálnych problémov tohto prístupu spočíva v tom, že ak sa vrstvy jednoducho nalejú jedna na druhú, hotovej konštrukcii bude chýbať pevnosť v šmyku na rozhraniach medzi týmito vrstvami. Inými slovami, nebude potrebná veľká sila na to, aby sa jedna vrstva posunula horizontálne oproti vrstve pod ňou.
Z tohto dôvodu sa betón vylieva okolo sústavy vertikálne orientovaných oceľových výstuh. Tieto výstužné tyče nakoniec prechádzajú všetkými vrstvami zhora nadol, čím zvyšujú pevnosť konštrukcie v šmyku. Výstuž však stojí peniaze a zvyšuje hmotnosť. Pracovníci preto často ručne pridávajú drážky na povrch každej vrstvy, kým je ešte mokrá, čím poskytujú väčšiu plochu na spojenie s ďalšou vrstvou. Tým sa zvyšuje šmyková pevnosť na rozhraní, čo znamená, že je potrebná menšia výstuha.
Samozrejme, časť nákladov, ktoré sa ušetria použitím menšieho množstva výstuže, sa kompenzuje zvýšením počtu hodín práce pracovníkov potrebných na pridanie drážok. Tu prichádza na rad nový robot Conit Runner.
Zariadenie vyvinuté v rámci partnerstva medzi kórejskou robotickou spoločnosťou Itone a stavebnou firmou Posco E&C sa autonómne pohybuje po mokrom betónovom povrchu rýchlosťou až 16 km / h a pridáva rady drážok pomocou svojich dvoch 15-palcových (381 mm) kolies.
Robot sa pohybuje po týchto povrchoch a vyhýba sa prekážkam, napríklad radom výstuh, pomocou technológie LiDAR, ultrazvukových senzorov, kamier a inerciálnej meracej jednotky (IMU). Je tiež schopný merať tvrdosť betónu a zabezpečiť, aby bol materiál dostatočne pevný na to, aby uniesol hmotnosť robota 10 kg, ale zároveň dostatočne mäkký na vytvorenie drážok hlbokých aspoň 6 mm.
Podľa spoločnosti Itone používanie autonómneho robota Conit Runner znižuje potrebu armovania až o 30 % a zrýchľuje čas výstavby až o 85 %, čím sa údajne vyrovná produktivite ôsmich ľudských pracovníkov.
V súčasnosti nie je známe, kedy by sa robot mohol dostať do širokého používania. Zatiaľ si ho môžete pozrieť v akcii vo videu na začiatku článku alebo priamo TU.
