Zabudnuté heslo?
Prihlásenie

Inovatívne zariadenie zo Slovenska prenáša hercov do presvedčivej digitálnej podoby

Autor:
Roman Mališka
Zverejnené:
10. 8. 2017
Hodnotenie:
Už ste hlasovali.

Väčšina filmov sa už dnes nezaobíde bez digitálnych efektov, ktoré dotvoria atmosféru. Na plátne sa tak objavia 3D budovy v reálnej podobe, ktoré inak neexistujú. Alebo sa zo zopár vojakov dá postaviť digitálna armáda s tisíckami bojovníkov. A čo tak preniesť reálneho človeka do filmu v digitálnej podobe? A prečo nie? Šikovní vývojári zo Štúdia 727 zostrojili zariadenie, ktoré okrem menších neživých objektov dokáže do virtuálneho sveta preniesť dokonca aj samotného herca. Zisťovali sme ako to funguje, no zároveň nás zaujímalo aj to, ako to vnímajú herci, režiséri a producenti.

Digitalizácia v prostredí filmu môže byť aj transformáciou subjektov a objektov z reálneho sveta na trojdimenzionálne počítačové modely. No a tie sa dajú akýmkoľvek spôsobom využívať vo virtuálnom prostredí. K dispozícii je niekoľko metód snímania, v závislosti od toho, aký veľký je objekt, či je statický, a záleží aj na tom, z akého materiálu sa skladá. Z tohto pohľadu je zrejme najkomplikovanejšia digitalizácia človeka, pretože aj keď stojí na mieste, je v neustálom miernom pohybe. Mladí Slováci, ktorých si už všimol aj Hollywood však majú na to recept v podobe vlastného patentu.

„Aby ste mohli vytvoriť 3D záznam takejto ľudskej postavy, tak musíte mať v jednom okamihu v jednom čase nasnímaných z množstva pozícií tú postavu. Čím máte lepšie vykrytú celú tú postavu, o to lepšie máte v podstate výsledok,“ hovorí pán Ladislav Dedík, Studio 727.

Využíva sa k tomu takzvaná fotogrametrická metóda, čo je snímanie prostredníctvom viacerých objektívov, ktoré sú strategicky rozmiestnené na rôznych pozíciách okolo objektu. Slovenskí vývojári, na čele s Lacom Dedíkom, zo Štúdia 727 však chceli dosiahnuť čo najlepšie výsledky, a tak si zostrojili vlastný fotogrametrický systém, ktorý sa skladá z poriadneho množstva fotoaparátov.

„My snímame túto postavu z viac ako 180tich pozícii, kde sú fotoaparáty od 20 megapixlov až cez 36 megapixlové fotoaparáty až k 80 megapixlovým stredo formátom, s ktorými vieme dosiahnuť skutočne vysoký detail, kde je zachytená pokožka, póry, všetky tieto veci.“

Okrem presvedčivého 3D modelu však tento systém dokáže zachytiť a zdigitalizovať aj textúru, čiže povrch. No a tu sa už k slovu dostávajú výkonné kamery, ktoré nasnímajú postavu vo veľmi krátkom čase, čím sa získajú informácie o tom, ako pokožka vníma dopadajúce svetlo.

„Na snímanie textúr využívame samozrejme všetky snímacie zariadenia. Nasníma sa to pri rozptýlenom svetle, ale popri tom snímame s kamerou, ktorá je schopná snímať vo vysokom rozlíšení a vysokom počte snímok, viac ako 1000 frameov za sekundu,“ vysvetľuje pán Ladislav Dedík, Studio 727.

Aby mohol animátor pracovať s 3D modelom postavy tak, aby aj jej pohyby pôsobili uveriteľne, je potrebné, aby bol človek nasnímaný v rôznych pózach. No ani to nemusí byť ešte dostačujúce, a tak sa slovenská technológia sústredí aj na tie najmenšie detaily.

„Je to strašne široké, že čo všetko treba nasnímať. Či už teda mimiku, gestá, nejaký ako keby pohyb, ale samozrejme statický, alebo rôzne akože výrazy tváre. A pritom všetkom musím zachovať v tom takú určitú svoju prirodzenosť,“ hovorí pani Jana Kvantiková, herečka.

Inovatívne zariadenie zo Slovenska prenáša hercov do presvedčivej digitálnej podoby.

Takto vytvorené digitálne postavy by sa mohli využiť nielen v masových filmových scénach, ale mohli by zaskočiť aj za herca pri nejakých kaskadérskych kúskoch, alebo ako jeho náhrada, ak je nutné vytvárať komplikovanú masku. Technológie teda napredujú raketovou rýchlosťou a už dnešné digitálne triky 727mičky sú na vysokej úrovni. Otázkou teda je, či skutočného herca, nenahradí ten virtuálny?

„Myslím si, že tu toho herca nenahradí tá technológia. Ako myslím si, že pre istú časť divákov to bude, ako je to v poriadku, videl som tam všetko, emócie, ale potom určite sú aj diváci, ktorí chcú vidieť naozaj pravdivé emócie. Tú dušu, ktorú vidíte na tej tvári, na tých očiach, lebo to ide s tým, čo vnímam, čo počujem, čo vidím a to dochádza sem, do tej duše, a to sa prejavuje na tej tvári. Takže neviem, či to bude v tých detailných záberoch, nebude to čitateľné, že to nie som ja, ale to som ja síce, ale som rozhýbaný nejakou technológiou,“ hovorí pán Roman Luknár, herec.

Z novodobých filmových digitálnych techník sa pritom tešia aj producenti. Technológie totiž rozhodne pomôžu skrátiť a zjednodušiť celú výrobu.

„Technológia na jednej strane veľmi posunula možnosti hlavne pre filmovanie v tej trikovej záležitosti. Ale myslím si i v takej, pre mňa ako pre producenta, stavby, že napríklad môžete dokresľovať, môžete vytvárať svety. Toto má budúcnosť, ako to umenie štylizovať, posúvať niekam, hrať sa s tým a dávať tomu úplne iné dimenzie, ale nie je to o tom, že to nahradí živého človeka,“ hovorí pani Deana Jakubisková, filmová producentka.

Moderné technológie a digitálne efekty Štúdia 727 ocenil aj jeden z najznámejších slovenských režisérov, ktorý má s filmovými trikmi bohaté skúsenosti.

„Triky sú zvláštne v tom proste, že nejakým spôsobom zase sa film stáva snom. A ja si myslím, že dôležité pre každého tvorivého umelca je túto technológiu použiť, ale ešte vymýšľať. Použiť ju takým spôsobom, akým ešte nebola použitá, umožniť proste sen, ktorý máte v sebe. Tá technológia triková nie je samospasiteľná, je vždycky spojená s niečím proste, čo má nejaký význam. Ja si myslím, že pre rozprávku a pre tak ako veci nevšedné, sú tie triky už nepostradateľné,“ hovorí Juraj Jakubisko, filmový režisér.

Možno sa tak vďaka digitálnym technológiám, aj zo slovenskej dielne Štúdia 727, dočkáme i vzkriesenia pôvodných herečiek rolí „Perinbaby“ a „Zubatej“, v pripravovanom pokračovaní rozprávky o Perinbabe.

No ak sa vrátime ešte k fotogrametrickému systému, dá sa povedať, že ten sa dá využiť aj pre digitalizáciu rôznych statických objektov, a to nielen pre filmový priemysel. No o tom si povieme nabudúce.