Technológie pomáhajú inovovať nemocnice na inteligentné i ekologické

Nemocnica je sama o sebe dosť komplexné zariadenie, no ak sa začne uvažovať o jej transformácii na inteligentnú, vrátane fyzickej budovy, s návrhom rozsiahlej systémovej digitalizácie by štandardný projekt manažment mohol mať problémy. Aj preto sa odborníci z ATOSu rozhodli uľahčiť dizajnovanie modernej nemocnice prostredníctvom služby takzvaného digitálneho blueprintu, čiže digitálneho technického výkresu.

„Táto služba je konzultačná služba, do ktorej idú desiatky až stovky hodín od konzultantov z klinického odboru, expertov z bezpečnosti samozrejme, ale taktiež aj technických expertov a integrátorov. Výsledkom je zoznam technológií, procesov, best practices, ktoré musí daná nemocnica alebo inštitúcia zaviesť, aby dosiahli optimálny výsledok, aby dosiahli svoju víziu,“ hovorí Marek Ertinger, konzultant pre zdravotníctvo, ATOS Spojené kráľovstvo.

Digitálny blueprint teda poskytne strategickým rozhodovacím silám prehľad o všetkých systémoch, klinických, technických a neklinických službách a funkciách, ktoré má nemocnica spĺňať.

„Čiže slúži to ako strategický dokument tak ako pre nemocničný personál a pre riaditeľstvo, ale tak aj pre dodávateľov a tretie strany, ktoré musia byť spolu zosynchronizované. A pomáha to utvoriť jednotnú víziu, čo tá nemocnica má poskytovať.“

Aby mohla inteligentná nemocnica poskytovať moderné služby, mala by integrovať viaceré technológie, od bezdrôtových sietí Wi-Fi a Bleutooth, cez rôzne senzory internetu vecí, až po také veci ako je napríklad pomoc pre pacientov, v rámci digitálneho hľadania cesty k tým správnym dverám.

„To znamená, že pacient môže na mobile chodiť po nemocnici a na základe Bluetooth vysielačov mu to dokáže ukazovať presne vnútri v rámci nemocnice, kde sa nachádza a kam ho treba nasmerovať,“ dodáva Marek Ertinger, konzultant pre zdravotníctvo, ATOS Spojené kráľovstvo.

Pri digitálnej transformácii nemocníc je však dôležité myslieť aj na bezpečnosť. Už dnes sme totiž svedkami mnohých hackerských útokov i na nemocnice. Známy je dokonca prípad, pri ktorom hackerský útok spôsobil smrť pacientky. Pod útokom môžu byť pritom nielen informačné systémy, ale aj samotné medicínske zariadenia.

„Medicínske zariadenie vám zabezpečí vyšetrenie a niekto urobí kybernetický atak a ten vám zmení prakticky vaše výsledky. Ale kvôli tomu spoločnosť Atos pripravuje produkty, ktoré vedia takýmto spôsobom chrániť. Lebo na základe výsledkov vyšetrenia čo sa udeje? Lekár rozhodne o vašej liečbe A to môže mať fatálne následky,“ vysvetľuje Peter Balco, IT architekt, ATOS.

Ochrániť medicínske zariadenia by tak mohol pomôcť napríklad aj bezpečnostný systém s názvom Cynerio.

„Je to výkonný server, ktorý obsahuje kľúčovú informačnú databázu, ktorá slúži na ochranu práve proti týmto útokom. Je to o ochrane dynamickej a pravidelnej, kde je zabudovaný určitý životný cyklus, kde zákazník dostáva pravidelné informácie o aktualizácii a ochrane.“

Technológia by sa mohla dať prirovnať k počítaču s nainštalovaným operačným systémom, ku ktorému výrobca postupne dodáva určité bezpečnostné záplaty.

„V tomto prípade my nehovoríme o záplatách, ale hovoríme o dopĺňaní znalostnej databázy od výrobcov, na základe ktorej už sa postupne buduje tá obrana, ochrana týchto technických zariadení. A samozrejme tá účinnosť narastá s tou aktualizáciou, na ktorej treba pracovať, čiže treba ten systém udržiavať v životom cykle,“ dopĺňa Peter Balco, IT architekt, ATOS.

Systém Cynerio dokáže vyhodnotiť bezpečnostnú úroveň danej nemocnice a tá si ju môže porovnať s inými zdravotníckymi zariadeniami. Dokonca dokáže v podrobných krokoch poradiť, čo treba spraviť pre to, aby sa percento zabezpečenia významne zvýšilo. Používateľ môže tiež rýchlo odhaliť aj prípadné odcudzenie údajov. V prehľadnej grafickej mape totiž vidí kam, čiže do ktorej krajiny, mu dáta odchádzajú. Ak s danou krajinou nič nemá, je to podozrivé.

No moderná nemocnica, aj napriek tomu, že je technologická, by sa mala riadiť i pravidlami dlhodobej udržateľnosti. Aj zdravotnícke zariadenia totiž tvoria emisie, o ktorých by mali vedieť a mali by sa starať i o to, aby ich znižovali. V tomto smere im tiež môžu pomôcť inovatívne nástroje z dielne ATOSu.

„Emisie sme rozdelili do 3 skupín. Prvá obsahuje tie, ktoré vznikajú pri prevádzke. V druhej sú emisie z energií, ktorú sme nakúpili. Napríklad ak kupujem elektrinu, ktorá by bola vyrábaná plynom alebo naftou, potom tu máme problém,“ hovorí César Santaella, ATOS Healthcare Consulting.

Do tretej skupiny spadajú emisie, ktoré vznikajú z dodávok všetkých výrobkov a ďalších vecí pre nemocnice, ako aj emisie, ktoré tvoria všetci ľudia, ktorí sa v nemocnici stretávajú. Na základe dátovej analýzy všetkých týchto vstupov potom odborníci navrhnú zavedenie digitálnych technológií, ktoré pomôžu emisie znížiť.

„K týmto údajom, so spotrebou energie, pridáme následne aj údaje o tom aké lekárske postupy sa v týchto budovách vykonávajú. Vďaka našim nástrojom sa potom dostaneme k návrhu, ktorý už hovorí o tom, čo by mohol dosiahnuť tento typ efektívnosti pre tento lekársky postup a v danom type budovy. Skutočnosť je taká, že pomocou digitálnych technológií môžeme nemocniciam znížiť emisie až o 15 percent,“ uzatvára César Santaella, ATOS Healthcare Consulting.

Pri návrhoch zefektívňovania v oblasti emisií by mohla v blízkej budúcnosti pomáhať aj umelá inteligencia, ktorej pozornosti nič neujde a môže nájsť aj to, čo by človek mohol prehliadnuť.

Rozhodne sa teda ukazuje, že i s pomocou skúsených integrátorov by mohla mať digitalizácia nemocníc veľký prínos pre spoločnosť. A to nielen pre samotné zdravotnícke zariadenie, personál a pacientov, ale i pre životné prostredie. Snáď sa teda aj na Slovensku začnú takéto technológie udomácňovať a dočkáme sa tak modernejšie fungujúceho zdravotníctva.