Zabudnuté heslo?
Prihlásenie

Predné brzdové svetlá ako nový bezpečnostný prvok na cestách

Autor:
Roman Mališka
Zverejnené:
14. 6. 2019
Hodnotenie:
Už ste hlasovali.

Keď sa pozrieme na budúcnosť vývoja automotive sektora, rozhodne sa v nej hovorí o elektromobilite, autonómnych vozidlách a najmä o bezpečnosti. V tejto súvislosti sa na Slovensku konalo zaujímavé podujatie, ktoré venovalo pozornosť všetkým týmto trom oblastiam. No najmä v oblasti bezpečnosti sa Slováci i medzinárodne pochválili inováciou, ktorou je predné brzdové svetlo.

Určite ste sa už stretli so situáciu, keď ste pri prechádzaní cez priechod pre chodcov nedokázali odhadnúť, či vás vodič v prichádzajúcom aute zaregistroval, a teda či pribrzdí a zastane. Takto vzniká mnoho dopravných nehôd, no po novom, aj vďaka Slovákom, dokážu nielen chodci na takéto situácie reagovať. Inovatívnym bezpečnostným prvkom je totiž predné brzdové svetlo.

„Tento nový bezpečnostný prvok výrazne informuje účastníkov cestnej premávky o tom, ako sa správa vodič, vysvetľuje jeho konanie. Je možnosť vyrábať predné brzdové svetlo ako dodatočnú výbavu, s tým, že je možné do nových vozidiel, do nových modelov zakomponovať úzky LEDkový pásik, ktorý dáva signál: auto brzdí,“ vysvetľuje pán Ľubomír Marjak, Lumaco.

Predné brzdové svetlo by sa mohlo v blízkej budúcnosti používať na všetkých typoch vozidiel, či už sú to motocykle, osobné vozidlá, nákladné vozidlá alebo autobusy. Aby bol tento bezpečnostný prvok dobre viditeľný, vychádza jeho patentový dizajn zo zadného brzdového svetla. Do vývoja sa pritom zapojili aj vedecké kapacity.

„Nakoľko červené svetlo sa na prednej časti vozidla nemôže používať, vedci sa rozhodli, pretože je to nový prvok na vozidle a musí byť jednoznačne identifikovaný, pre zelenú farbu, aby nedošlo k zámene. Napríklad v dnešnej dobe sa využívajú moderné LED technológie, ktoré svietia často krát aj na modro,“ dopĺňa pán Ľubomír Marjak, Lumaco.

Samozrejme najskôr bolo treba overiť, ako budú ľudia na predné brzdové svetlo reagovať a čo im takýto bezpečnostný prvok prinesie. Preto sa po viacerých laboratórnych skúškach prešlo priamo do terénu, konkrétne na letisko Berlín-Tegel, kde sa všetko počas niekoľkých mesiacov testovalo pod dohľadom vedcov z univerzít a odborníkov na dopravnú psychológiu.

„Boli sme prizvaní, aby sme empiricky zistili, či je to naozaj dobrá myšlienka, či predné brzdové svetlá môžu zlepšiť bezpečnosť na cestách. Spravili sme niekoľko štúdií, ktoré dosť jasne ukázali, že ľuďom sa to naozaj páčilo. Cítili, že to spravilo premávku plynulejšiu, mohli lepšie predpokladať, čo iní ľudia urobia. Zlepšuje to komunikáciu medzi vodičmi a chodcami alebo cyklistami,“ hovorí pán Rainer Banse, Ústav pre právnu a dopravnú psychológiu, Bonn.

Slovenský nápad oslovil aj Európsky hospodársky senát, ktorý inovatívnemu projektu podal pomocnú ruku.

„Tento nápad, že auto vám ukáže zelené svetlo, keď zastavuje, je veľkou pomocou pre ostatných účastníkov premávky. Môžu tak vidieť, že auto nie je pre nich nebezpečenstvom. A v budúcnosti, v autonómnej doprave, je špeciálne nevyhnutné mať takýto doplnkový signál, pretože nebudete mať možnosť nadviazať očný kontakt s vodičom,“ hovorí pán Ingo Friedrich, prezident, Európsky hospodársky senát (ESS).

Popri bezpečnosti je na aktuálnych autosalónoch vidieť aj to, že automobilky začínajú venovať značný priestor vývoju elektromobilov. Nepochybne je za tým aj tlak inštitúcií kvôli znižovaniu škodlivých emisií. Ak niektorá automobilka ešte nezačala s plne elektrickým vozidlom, tak má v portfóliu minimálne hybridné modely. V oblasti elektromobilov pritom vývoj napreduje míľovými krokmi.

„Povedzme pred tými troma, štyrmi rokmi tie modely boli tak skôr na skúšku, boli s malým dojazdom. Boli to niekedy autá, ktoré nevyhovovali každému, tak dnes sa rozširuje tá paleta. Dnes sa už skutočne tie autá produkujú s dojazdom 400, 500 kilometrov. Prirodzene je to najmä v tej prémiovej kategórii. Je to ako s každou inou novinkou v automobilovom priemysle, ale postupne tie modely sa už ako keby dostávajú aj do tých nižších tried,“ hovorí pán Peter Badík, Greenwat Infrastructure.

Za všetkým však treba hľadať energiu, ktorú ukrýva batéria, ktorá je najcitlivejším prvkom elektromobilov. Preto jej vývojári venujú najväčšiu pozornosť, či už z pohľadu nabíjacích cyklov a teda životnosti, alebo z pohľadu bezpečnosti.

„Počet cyklov je minimálne 2 000, väčšinou pri poklese na 80 percent. To znamená, ak by ste aj baterku nabíjali každý pracovný deň, tak vám to vydrží v podstate 8 rokov. A to znamená, že iba kapacita poklesne na 80 percent. Každý jeden článok je monitorovaný elektronikou dnes. To znamená, že tá elektronika musí dostatočne skoro vypnúť celý ten okruh a tak ďalej,“ vysvetľuje pán Peter Badík, Greenwat Infrastructure.

V súvislosti s rozšírením elektromobilov sa buduje infraštruktúra nabíjacích staníc aj u nás na Slovensku. Svoju vlastnú navádzaciu infraštruktúru však budú zrejme potrebovať aj autonómne vozidlá. No na naozaj plne autonómne vozidlá si však budeme musieť ešte dlhšiu dobu počkať.

„Osobne predpokladám, že až do 50 rokov. Až potom budeme mať autonómnu dopravu so všetkými súčasťami, ktorá začne najprv na diaľniciach, pretože sú relatívne bezpečné. No je to extrémne zložité. Autonómny pohon je totiž oveľa zložitejší, ako sa o ňom doteraz diskutuje,“ dodáva pán Ingo Friedrich, prezident, Európsky hospodársky senát (ESS).

Vývoj autonómnych vozidiel bude naozaj trvať dlhšie, najmä kvôli tomu, aby dokázali výrobcovia zabezpečiť maximálnu bezpečnosť na cestách. A to by mala byť práve hlavná úloha autonómnych vozidiel, ku ktorej sa pridá aj výhoda zdieľanej dopravy. No a tá bude rozhodne ďalšou etapou vo vývoji našej spoločnosti.

Podobné články