Zabudnuté heslo?
Prihlásenie

Krvný biomarker sľubuje identifikáciu cukrovky ešte pred vznikom príznakov

Krvný biomarker sľubuje identifikáciu cukrovky ešte pred vznikom príznakov
Autor:
Roman Mališka
Zverejnené:
17. 8. 2022
Hodnotenie:
Už ste hlasovali.

Cukrovka druhého typu sa môže vyvinúť až po rokoch, a ak sa zachytí včas, je to ochorenie, ktorému sa dá predchádzať. Nová štúdia naznačuje, že konkrétny krvný biomarker by sa mohol použiť na identifikáciu pacientov, ktorí sú na ceste k diagnóze cukrovky, ale ešte nemajú príznaky ochorenia.

V súčasnosti lekári pri bežných zdravotných kontrolách často merajú hladinu cukru v krvi pacienta. Ak je hladina cukru v krvi zvýšená, ale pod oficiálnou hranicou pre cukrovku 2. typu, môže sa diagnostikovať stav nazývaný ako prediabetes. Nie u všetkých pacientov s prediabetom sa však vyvinie diabetes 2. typu. V skutočnosti len približne 50 % pacientov s prediabetom prejde počas 10-ročného sledovania do cukrovky. Ako teda môžu lekári okrem sledovania hladiny glukózy v krvi identifikovať pacientov, ktorí sú najbližšie k rozvoju klinického diabetu 2. typu?

Jednou z hlavných patologických charakteristík cukrovky je porucha vylučovania inzulínu z beta buniek v pankrease. S postupujúcou cukrovkou 2. typu sa tieto beta bunky čoraz viac poškodzujú a v čase, keď je ochorenie jasne diagnostikovateľné, pacienti zvyčajne stratia približne polovicu týchto kľúčových buniek.

„Identifikácia prechodu od prediabetu k cukrovke je zložitá, pretože stav postihnutých buniek, ktoré sú vo veľmi malom množstve rozptýlené v jadre orgánu nachádzajúceho sa pod pečeňou, pankrease, nie je možné kvantitatívne posúdiť neinvazívnymi vyšetreniami,“ vysvetlil Pierre Maechler, vedúci výskumník novej štúdie zo Ženevskej univerzity. „Preto sme sa rozhodli pre alternatívnu stratégiu: nájsť molekulu, ktorej hladina v krvi by súvisela s funkčnou hmotnosťou týchto beta buniek, aby sme nepriamo zistili ich zmenu v štádiu pred cukrovkou, ešte pred objavením sa akýchkoľvek príznakov“.

Namiesto sledovania prediabetu jednoduchým sledovaním hladiny glukózy v krvi sa teda vedci rozhodli nájsť biomarker, ktorý by indikoval zhoršenie stavu beta buniek pankreasu. Pri skúmaní tisícov rôznych molekulárnych biomarkerov v rôznych myšacích modeloch cukrovky sa výskumníci zamerali na špecifický cukor nazývaný ako 1,5-anhydroglucitol. Vedci pritom uvádzajú, že tento biomarker skutočne súvisí s cukrovkou u ľudí. V rámci niekoľkých rôznych analýz štúdia preukázala, že nízke hladiny 1,5-anhydroglucitolu môžu byť spojené s deficitom beta buniek pankreasu.

Štúdia najprv ukázala, že diabetici majú nižšie hladiny 1,5-anhydroglucitolu v krvi v porovnaní s nediabetikmi. Ale možno najzaujímavejšie bolo, že vedci potvrdili súvislosť medzi 1,5-anhydroglucitolom a beta bunkami skúmaním zmien hladín v krvi u pacientov, ktorí podstúpili operáciu na odstránenie časti pankreasu.

„Diabetes je komplexné ochorenie, pri ktorom sa paralelne vyskytuje mnoho metabolických zmien,“ povedal Maechler. „Bolo preto nevyhnutné otestovať význam tohto markera u ľudí, ktorí trpia náhlou stratou beta buniek, ale bez metabolických porúch. Skúmaním hladiny 1,5-anhydroglucitolu u osôb, ktorým bola chirurgicky odstránená polovica pankreasu, sa nám podarilo preukázať, že 1,5-anhydroglucitol je krvným ukazovateľom funkčného množstva beta buniek pankreasu“.

Tieto predbežné zistenia sú určite sľubné, ale je potrebné vykonať ešte viac práce, než budete môcť ísť k svojmu lekárovi a požiadať ho o takýto druh krvného testu. Ďalším krokom tímu je skúmať 1,5-anhydroglucitol na väčšej skupine pacientov v rôznych štádiách ochorenia.

Zatiaľ nie je jasné, či tento biomarker bude jednorazovým testom merajúcim riziko cukrovky, alebo bude užitočný len na monitorovanie rizikových pacientov sledovaním zmien jednotlivých hladín v priebehu času. Napriek tomu by bolo pre lekárov aj pacientov mimoriadne cenné mať k dispozícii jednoduchý krvný test, ktorý môže poukázať na zhoršujúcu sa aktivitu beta buniek ešte pred objavením sa príznakov cukrovky.

Nová štúdia bola nedávno uverejnená v magazíne Journal of Clinical Endocrinology & Metabolism.