Nová mRNA vakcína proti rakovine sa zameriava na lymfatické uzliny pre silnejšiu imunitnú odpoveď

Autor:: Roman Mališka
Zverejnené:: 17. 8. 2022
Hodnotenie:
Už ste hlasovali.

Výskumníci z Tuftskej univerzity vytvorili novú mRNA vakcínu proti rakovine, ktorá je navrhnutá tak, aby svoj náklad prenášala do lymfatických uzlín, a nie do pečene. Testy na laboratórnych myšiach ukázali výrazné potlačenie nádorov, pričom v slušnom percente prípadov rakovina úplne zmizla.

Živé bunky vyrábajú bielkoviny v štruktúrach známych ako ribozómy podľa pokynov, ktoré dostávajú z molekúl mRNA. Ak by ste ribozómom mohli dodať vlastné inštrukcie, teoreticky by ste mohli produkovať akékoľvek bielkoviny, ktoré potrebujete. A to je myšlienka terapie mRNA, ktorá produkuje antigény, ktoré trénujú imunitný systém na rozpoznávanie útočníkov, ako sú vírusy, a na imunitnú odpoveď.

Vývoj týchto terapií sa v posledných rokoch výrazne zrýchlil, najmä vďaka pandémii ochorenia COVID-19. Tento prelomový objav teraz otvára možnosť terapií mRNA na celý rad ďalších ochorení vrátane HIV, chrípky, malárie, boreliózy, herpesu či pásového oparu. Azda najzaujímavejším cieľom je však rakovina. V tomto prípade mRNA nie je ani tak preventívnou vakcínou, ale terapeutickou vakcínou, ktorá sa podáva pacientom s rakovinou na liečbu existujúcich nádorov a ochranu pred ich recidívou alebo metastázami.

V rámci novej štúdie výskumníci z Tuftskej univerzity skúmali spôsoby, ako zlepšiť imunitnú odpoveď zmenou miesta, kde mRNA skončí v tele. Tím tvrdí, že vo väčšine prípadov mRNA končí v pečeni, ale účinnejšia imunitná odpoveď by sa dosiahla odoslaním molekúl do lymfatického systému, kde sú imunitné bunky priamo vycvičené na rozpoznávanie votrelcov.

Na tento účel vedci upravili recept na lipidové nanočastice, ktoré prenášajú mRNA. To spôsobí, že sa na povrchu častíc zhromaždia rôzne molekuly z krvného obehu, ktoré sa následne naviažu na receptory v rôznych orgánoch. Po otestovaní niekoľkých kombinácií vlastností tím vytvoril lipidové nanočastice, ktoré uprednostňovali doručenie do lymfatických uzlín pred pečeňou v pomere tri ku jednej.

Vakcínu tam prijala približne tretina dendritických buniek a makrofágov. Tieto kľúčové imunitné bunky trénujú B a T bunky, aby sa zamerali na špecifické antigény, čo vedie k silnejšej imunitnej odpovedi proti rakovine.

Pri testoch na laboratórnych myšiach s metastázujúcim melanómom tím zistil, že liečba výrazne potlačila nádory, keď sa kombinovala s inou liečbou nazývanou ako anti-PD-1 terapia. A čo je ešte lepšie, v 40 % prípadov došlo k úplnej remisii a rakovina sa ďalej nevrátila. Dokonca ani po tom, čo im vedci neskôr podali metastatické nádorové bunky.

„Vakcíny proti rakovine boli vždy výzvou, pretože nádorové antigény nevyzerajú vždy tak cudzo ako antigény na vírusoch a baktériách a nádory môžu aktívne inhibovať imunitnú odpoveď,“ povedal Jinjin Chen, autor štúdie. „Táto vakcína proti rakovine vyvoláva oveľa silnejšiu imunitnú odpoveď a je schopná niesť mRNA pre veľké aj malé antigény. Dúfame, že by sa mohla stať univerzálnou platformou nielen pre vakcíny proti rakovine, ale aj pre účinnejšie vakcíny proti vírusom a iným patogénom“.

Tento prelomový objav by mohol pridať novú zbraň do rastúceho arzenálu liečby rakoviny pomocou mRNA, z ktorých viaceré sú už v štádiu klinických skúšok na ľuďoch.

Výskum bol uverejnený v magazíne PNAS.