Slovákom pomáha špeciálne auto vytlačiť hotový poter až na 26. poschodie

Aj keď sú anhydritové potery v stavebníctve, v porovnaní s tradičnými cementovými, relatívne novším materiálom, majú tiež bohatú históriu, ktorá siaha až do 50tych rokov 20. storočia. Práve vtedy sa začali v Európe vyvíjať.

„Hľadali sa nové alternatívy k cementovým poterom, s ktorými by sa dalo lepšie a ľahšie pracovať v interiéroch. Bolo treba vyvinúť materiál, čo by spĺňal nové požiadavky na efektivitu a rýchlosť spracovania. Aby bol tepelne vodivý kvôli novým potrebám pre podlahové vykurovanie alebo samozrejme lepšiu nivelitu. Práve anhydrit, ktorý je na báze síranu vápenatého , sa pre tieto potreby ukázal ako vhodný materiál,“ hovorí Martin Haffner, Haffner.

Vďaka rozvoju technológií a výrobných procesov sa tieto potery stali už v 21. storočí ešte dostupnejšie a efektívnejšie. Výrobcovia začali používať nové prímesi a technológie pre anhydrit, čo vlastnosti poterov ešte zlepšilo, aj spolu so šetrnosťou k životnému prostrediu.

„V súčasnosti sú to naozaj prepracované zmesi, ktoré vedia splniť požiadavky stavebníka na pevnosť a rovinnosť, čiže vo výsledku je podlaha naozaj v takmer dokonalej rovine. Zmes sa mieša spravidla vždy z vody, spojiva a kameniva. Ako súčasť spojiva máme už primiešané rôzne zložky ako retardéry tuhnutia, ktoré predlžujú spracovateľnosť a tiež plastifikátory, ktoré vo výsledku napomáhajú poteru pri tepelnej rozťažnosti a predchádzajú jeho trhlinám a prasklinám.“

Základom anhydritového poteru je rozhodne špeciálna sypká zmes - compound. Tá je spojivom pre zrnká piesku s veľkosťou do 4 milimetrov. No a aktivátorom je malá dávka vody. Odborníci zo spoločnosti Haffner sa rozhodli celý proces prípravy zmesi vyladiť do najmenších detailov, a tak dokážu vytvárať potery na stavbách svojou technológiou, v rozmedzí vonkajších teplôt, od mínus 7 až do 35 stupňov Celzia.

„Základom kvality poteru je rozhodne receptúra, kvalitné suroviny a spôsob spracovania. Ovplyvňuje ju nielen výber jednotlivých komponentov, ale aj ich množstvo. Napríklad taká voda sa v niektorých prípadoch dostáva do zmesi aj cez vlhký štrk. Aj preto ho u nás chránime pred poveternostnými vplyvmi, aby bol čo najsuchší. Rovnako sme vybudovali izolované silo na anhydritové spojivo. Aj pri takom jednoduchom procese ako je nakladanie zmesi máme v sile viacero vylepšení, ktoré vo výsledku pozitívne ovplyvňujú kvalitu poteru.“

Anhydritové spojivo a drobný štrkový piesok sa pritom nakladá do špeciálneho vozidla, ktoré má pre oba komponenty výslednej zmesi dva zásobníky. No a k tomu aj vyrovnávaciu nádrž na vodu, pre zabezpečenie dostatočného prietoku, pri pripojení externého zdroja vody na miešanie zmesi na stavbe.

„Zadnú časť vozidla tvorí automatická miešacia linka. Dostane sa do nej naozaj presné množstvo komponentov, keďže je váženie založené na tenzometrických snímačoch a elektronickom prietokomere. Má dva závitovkové dopravníky na spojivo, vlastné čerpadlo na dávkovanie vody a posuvný pás na sypanie štrku. Celý stroj pracuje po spustení automaticky a nepotrebuje žiadny iný zdroj energie. V prvom kroku sa nadávkujú presné množstvá surovín pri sústavnom miešaní. Po premiešaní zmes pustí stroj do vane, odkiaľ poter čerpáme hadicami na miesto betonáže.“

Tlak stroja je tak veľký, že odborníci z Modry pri Pezinku dokážu dostať poter až do výšky 26teho poschodia, vo vysokom bytovom dome. Samotné vozidlo môže mať pritom v naloženej podobe, podľa slovenskej legislatívy, až 40 ton. Znamená to, že na jeden výjazd vyrobí na stavbe zhruba 11 metrov kubických poteru, čo je pri výške 5 centimetrov asi 220 metrov štvorcových.

„Vďaka vlastnostiam anhydritovej zmesi nie je potrebné robiť v podlahe dilatácie, tak ako pri cementových podlahách. Je to preto, lebo poter neobsahuje žiadne bubliny a vzduchové medzery. Takto teda dokážeme vytvoriť jednoliatu plochu, s rozmerom do 200 metrov štvorcových, bez potrebného rozdeľovania. No a s našimi strojmi sme schopní zhotoviť za jeden deň až 1000 metrov štvorcových podláh.“

Aj keď je anhydritová zmes oproti cementovej samonivelačná, čiže má tendenciu vytvoriť rovinu, treba jej k tomu mierne pomôcť. Slúžia na to špeciálne manuálne vibračné tyče. Zruční odborníci z firmy Haffner tak pohybom prispejú kinetickou energiou k ideálnemu rozloženiu mikro kamienkov a zabezpečia tak konzistentnosť poteru.

„Naše potery majú certifikát kvality a vydržia v tlaku 25 až 30 mega pascalov, čo si každý rok potvrdzujeme aj v certifikovanej skúšobni. Rovnako ich testujeme nielen na pevnosť v tlaku, ale aj v ťahu pri ohybe Predchádzame tak zlomeniu podlahy, ak by podklad pod ňou nebol dostatočne pevný,“ dodáva Martin Haffner, Haffner.

Unikátne slovenské riešenie z Haffneru už pomohlo stavebníkom na viacerých miestach. Vyladený modranský anhydrit si pritom prináša viacero výhod. Po vytvrdnutí nemá v sebe žiadne vzduchové bublinky, ktoré pri iných zmesiach pôsobia ako izolanty, a teda anhydrit distribuuje teplo. Navyše dokáže zatiecť aj pod kábel, či rúrku podlahového vykurovania, čím ju lepšie a pevnejšie obopne a tento fakt tiež zlepšuje efektivitu vykurovania. Aj preto sa dilema, ktorý materiál si pre podlahu vybrať, zvrtne v mnohých prípadoch práve na stranu anhydritu.