Pomalý pieskový filter vyčistí až 99,9 % nanoplastov z pitnej vody

- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 3. 6. 2022
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Dnešné filtračné technológie odvádzajú skvelú prácu pri výrobe pitnej vody, ale rozšírenie plastového odpadu v životnom prostredí znamená, že je potrebné čeliť novým hrozbám. Nová štúdia skúmala výkonnosť rôznych techník, pokiaľ ide o odstraňovanie nanoplastov z vody, a ukázala, že biologicky aktívne systémy známe ako pomalé pieskové filtre dokážu odstrániť drobné častice s účinnosťou až 99,9 percenta.
Nanočastice ako ešte menší súrodenec už tak znepokojujúcich mikroplastov sa dostali do centra pozornosti ako veľký problém, keďže vedci prehlbujú naše poznatky o znečistení plastmi. Zatiaľ čo mikroplasty, ktoré merajú menej ako 5 mm, sú notoricky známe tým, že sa ťažko sledujú a ohrozujú živobytie organizmov, napríklad morských živočíchov, začína byť jasné, že nanoplasty môžu predstavovať vlastný jedinečný súbor problémov.
Aj keď zostáva mnoho otázok týkajúcich sa účinkov nanoplastov na ľudský organizmus, niet pochýb o tom, že najlepším scenárom by bolo úplné zabránenie ich vstupu do organizmu. S cieľom preskúmať možnosti v tejto oblasti sa vedci zo Švajčiarskeho federálneho inštitútu pre vodnú vedu a technológie (Eawag) rozhodli preskúmať, ako účinne môžu rôzne procesy úpravy eliminovať nanoplasty z pitnej vody.
Experimenty tímu zahŕňali testovanie troch techník: filtráciu s aktívnym uhlím, ozonizáciu, pri ktorej sa do vody chemicky vháňa ozón na jej úpravu a dezinfekciu, a pomalú pieskovú filtráciu. Táto posledná technika zahŕňa ekosystém, ktorý zahŕňa štrkovú vrstvu, piesok a biologicky aktívnu vrstvu na povrchu, ktorá obsahuje červy a baktérie. Tie vytvárajú biofilm, ktorý vykonáva väčšinu dekontaminácie.
Nanoplastové častice boli označené chemickým prvkom paládium a pridané do neupravenej vody v značnom množstve, čo umožnilo sledovať ich cestu procesom úpravy vody pomocou hmotnostného spektrometra. Zo skúmaných techník tím zistil, že pri odstraňovaní nanoplastových častíc „dominuje“ pomalá piesková filtrácia, ktorá ich úspešne eliminuje s účinnosťou až 99,9 %.
Na základe svojich výsledkov tím tvrdí, že táto metóda filtrácie by bola účinná pri odstraňovaní vysokých hladín nanoplastov počas dlhšieho časového obdobia, hoci by bolo potrebné odstrániť niekoľko horných centimetrov piesku, aby sa zabránilo upchatiu biofilmom.
Výskum bol uverejnený v magazíne Journal of Hazardous Materials.