Objav zlúčeniny s potenciálom na liečbu autoimunitných ochorení
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 11. 4. 2023
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Autoimunitné ochorenia postihujú takmer štyri percentá svetovej populácie, pričom najčastejšie sa vyskytujú Crohnova choroba, psoriáza, skleróza multiplex a reumatoidná artritída. Nová štúdia identifikovala prirodzene sa vyskytujúcu zlúčeninu, ktorá môže poskytnúť nový spôsob liečby týchto vyčerpávajúcich ochorení.
T-lymfocyty sú kľúčom k imunitnej odpovedi organizmu, ktorá útočí na patogény a infekcie. Pri autoimunitných ochoreniach je imunitná odpoveď chybná a T-lymfocyty začnú napádať zdravé bunky a tkanivá, ale mechanizmus, ktorý je toho príčinou, nie je dostatočne známy.
Náš adaptívny imunitný systém reaguje na konkrétne patogény, s ktorými sa stretneme, a vytvára si dlhodobú „pamäť“, aby telo vedelo, ako bojovať s daným patogénom, ak sa s ním opäť stretneme. Pomocné T-bunky (T helper cells - Th) sú typom T-buniek, ktoré zohrávajú ústrednú úlohu, pretože uvoľňujú cytokíny, ktoré aktivujú ostatné imunitné bunky na boj proti napadnutým patogénom.
Jeden z cytokínov dôležitých pre zápalovú reakciu organizmu, interleukín 17 (IL-17), vylučuje podtyp Th buniek nazývaný ako Th17 bunky. Bunky Th17 posilňujú imunitnú odpoveď, čo spôsobuje hromadenie imunitných buniek na zápalových miestach. Keď sú však nadmerne aktivované, môžu napadnúť zdravé bunky, čo vedie k autoimunite.
Nová štúdia z Okinawského inštitútu vedy a techniky sa zamerala na úlohu, ktorú bunky Th17 zohrávajú pri autoimunitných ochoreniach. Výskumníci začali skúmaním glykolýzy, metabolického procesu, pri ktorom sa glukóza premieňa na energiu, ktorá poháňa bunky, a ktorý je zodpovedný aj za tvorbu buniek Th17.
„Zaujímavé je, že nadmerná glykolýza zrejme potláča aktivitu buniek Th17,“ povedal Tsung-Yen Huang, prvý autor štúdie. „Predpokladali sme teda, že molekuly vznikajúce počas glykolýzy môžu tieto bunky potláčať“.
Pri glykolýze vzniká vedľajší produkt nazývaný ako fosfoenolpyruvát (PEP). Vedci zistili, že zavedenie dodatočného PEP do buniek zabránilo dozrievaniu buniek Th17 a inhibovalo produkciu IL-17, čím sa znížila zápalová reakcia organizmu. Dôležité je, že pridanie PEP do buniek nemalo výrazný vplyv na glykolytický proces alebo aktiváciu T-buniek.
Pri hlbšom skúmaní procesu, ktorý je základom inhibičného účinku PEP, zistili, že proteín nazývaný ako JunB podporuje dozrievanie Th17 tým, že sa viaže na špecifický súbor génov. Ďalšie experimenty ukázali, že liečba PEP blokovala aktivitu JunB, čím sa inhibovala tvorba buniek Th17.
Testovaním zistených skutočností na myšiach s autoimunitným ochorením mozgu vedci zistili, že každodenné podávanie PEP zastavilo tvorbu buniek Th17 a znížilo autoimunitnú reakciu závislú od Th17.
„Kľúč k rozvoju autoimunitných ochorení, a teda spôsob, ako tento rozvoj potlačiť, sa nachádza v našich bunkách, ale základný mechanizmus bol vždy nejasný,“ povedal profesor Hiroki Ishikawa, korešpondujúci autor štúdie. „Teraz náš výskum vrhol svetlo na zlúčeninu, ktorá by mohla potlačiť rozvoj týchto ochorení“.
Táto štúdia by mohla predstaviť nový spôsob liečby autoimunitných ochorení bez zásahu do dôležitého metabolického procesu glykolýzy. Výskumníci chcú tento proces zdokonaliť predtým, ako pristúpia ku klinickým skúškam na ľuďoch.
„Naše výsledky ukazujú klinický potenciál PEP,“ povedal Huang. „Najprv však musíme zvýšiť jeho účinnosť“.
Štúdia bola nedávno uverejnená v magazíne Cell Reports.
