Častice DNA napodobňujúce vírus dodajú vakcínu bez vedľajších účinkov na imunitu
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 6. 2. 2024
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Výskumníci z MIT dodali myšiam typ vakcíny nazývanej ako časticová vakcína pomocou lešenia napodobňujúceho vírusy vyrobeného z častíc DNA, namiesto zvyčajných proteínových častíc. Nielenže to vyvolalo silnú imunitnú reakciu, ale zabránilo sa aj mimocieľovým účinkom, ktoré sa niekedy pozorujú pri použití proteínov.
Časticové vakcíny sú zvyčajne vyrobené zo skeletu vírusových častíc na báze proteínov nesúcich veľa kópií vírusového antigénu. Keďže tieto vakcíny napodobňujú prirodzený vírus, môžu vytvoriť silnejšiu imunitnú odpoveď ako tradičné vakcíny. Aktivujú B-bunky, ktoré produkujú protilátky špecifické pre podávaný antigén.
Jednou z potenciálnych nevýhod partikulárnych vakcín je však to, že proteínové lešenie môže stimulovať produkciu protilátok zameraných naň a na antigén, ktorý nesie, tiež na proteín, čo znižuje silu odpovede imunitného systému na antigén. Navyše, pretože telo produkuje protilátky proti proteínovej platforme, obmedzuje to jeho budúce použitie ako nosiča vakcíny, dokonca aj pre iný vírus.
Teraz výskumníci z MIT vyvinuli lešenie založené na DNA, ktoré sa tomuto problému vyhýba a zaisťuje, že imunitný systém reaguje iba na antigén a nie na platformu.
„Samotná nanočastica DNA je imunogénne tichá,“ povedal Daniel Lingwood, jeden zo zodpovedajúcich autorov štúdie. „Ak používate platformu založenú na proteínoch, získate rovnako vysokokvalitné protilátkové odpovede na platformu a na požadovaný antigén, čo môže skomplikovať opakované používanie tejto platformy, pretože si proti nej vytvoríte imunitnú pamäť s vysokou afinitou.“
Na vytvorenie svojich lešení vedci prijali techniku „DNA origami“, ktorú používali predtým, ktorá zahŕňa skladanie DNA tak, aby napodobňovala štruktúru vírusu. Táto technika umožňuje pripojenie rôznych molekúl, ako sú vírusové antigény, na špecifických miestach. Po pripojení receptor viažucej časti vrcholového proteínu SARS-CoV-2 k skeletu DNA ho testovali na myšiach. Zistili, že zvieratá neprodukovali protilátky proti lešeniu ako pri použití proteínového lešenia, ale vytvárali len protilátky proti SARS-CoV-2.
„DNA, ako sme zistili v tejto práci, nevyvoláva protilátky, ktoré by mohli odvrátiť pozornosť od požadovaného proteínu,“ povedal Mark Bathe, ďalší zodpovedajúci autor. „Viete si predstaviť, že vaše B-bunky a imunitný systém sú plne trénované týmto cieľovým antigénom, a to je to, čo chcete - aby bol váš imunitný systém laserovo zameraný na požadovaný antigén.“
Na rozdiel od T-buniek, ktoré sú stimulované inými typmi vakcín, B-bunky môžu pretrvať desaťročia, čím poskytujú dlhodobú ochranu.
„Časticové vakcíny sú veľmi zaujímavé pre mnohých v imunológii, pretože vám poskytujú silnú humorálnu imunitu, čo je imunita založená na protilátkach, ktorá sa líši od imunity založenej na T-bunkách, ktorú mRNA vakcíny zrejme vyvolávajú silnejšie,“ povedal Bathe.
So svojimi zisteniami, ktoré naznačujú, že lešenie DNA je účinnou alternatívou k platformám založeným na proteínoch, ale bez vedľajších účinkov, výskumníci teraz skúmajú, či by sa dalo použiť na súčasné dodávanie rôznych vírusových antigénov na zabezpečenie ochrany pred celým radom vírusov.
„Máme záujem preskúmať, či dokážeme naučiť imunitný systém poskytovať vyššiu úroveň imunity proti patogénom, ktoré odolávajú konvenčným očkovacím postupom, ako je chrípka, HIV a SARS-CoV-2,“ povedal Lingwood.
Štúdia bola nedávno publikovaná v Nature Communications.
