Perorálne inzulínové kvapky pod jazyk by mohli nahradiť injekcie
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 11. 6. 2024
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Diabetici unavení s každodenného pichania injekcií majú nádej na menej invazívnu alternatívu. Vedci z Univerzity v Britskej Kolumbii totiž vyvinuli novú metódu podávania inzulínu, pri ktorej si užívatelia dajú len niekoľko kvapiek pod jazyk.
Charakteristickým znakom cukrovky je neschopnosť produkovať dostatok inzulínu na reguláciu hladiny glukózy v krvi. Ľudia s typom 1 a mnohí s typom 2 budú potrebovať inzulín niekoľkokrát denne a zvyčajne sa podáva subkutánnou injekciou. Nielenže je to nepríjemné, ale pre pacientov môže byť ťažké sa toho pravidelne držať a navyše sa vytvára aj potenciálny biologicky nebezpečný odpad.
Menej invazívne metódy sú vo vývoji s rôznou mierou úspešnosti. Experimentálne techniky zahŕňajú kontrolovateľné implantáty alebo ultrazvukové náplasti, ktoré dodávajú lieky priamo cez kožu, no hlavnou cestou výskumu je perorálne podávanie inzulínu. Koniec koncov, použitie pilulky je jednoduché, bezbolestné a veľa ľudí to už robí každý deň.
Ale opäť je tu aj niekoľko problémov. Inzulín je krehká molekula, ktorá neprežije cestu cez žalúdok do čriev, kde sa môže vstrebať do krvného obehu. Pomôcť môže jeho zapuzdrenie do rôznych materiálov alebo dokonca výroba kapsúl, ktoré ho fyzicky vstrekujú do výstelky, ale to znamená, že inzulín sa najskôr metabolizuje v pečeni, čo môže zmeniť jeho štruktúru.
Pre novú štúdiu tím z Univerzity v Britskej Kolumbii vyvinul nový systém, ktorý by sa mohol stále nazývať perorálny inzulín. Namiesto toho, aby sa prehltla tabletka, má formu kvapiek umiestnených pod jazyk. Táto metóda, známa ako sublingválne podávanie, je užitočná pre lieky, ktoré neprežijú prostredie v žalúdku. Je to účinné, pretože tkanivo pod jazykom obsahuje veľa kapilár, čo umožňuje lieku rýchlo difundovať do krvného obehu.
Normálne by táto metóda nefungovala dobre pre inzulín, pretože je to veľká molekula, ktorá sa nemôže ľahko dostať cez bunky. Tím to spojil s peptidom prenikajúcim do buniek, vyrobeným z vedľajších produktov rýb, vďaka čomu sú bunky poréznejšie.
„Považujte to za sprievodcu, ktorý pomáha inzulínu prechádzať labyrintom, aby sa rýchlo dostal do krvného obehu,“ povedal Dr. Jiamin Wu, výskumník štúdie. „Tento sprievodca nájde najlepšie cesty, vďaka čomu sa inzulín ľahšie dostane tam, kam potrebuje.“
Tím testoval techniku na myšiach. Keď sa spojil s peptidom prenikajúcim do buniek, inzulín úspešne dosiahol krvný obeh a kontroloval hladiny glukózy v krvi približne rovnako ako inzulín podávaný injekciou. Bez vodiaceho peptidu mal inzulín tendenciu uviaznuť v sliznici úst.
Výskumníci v súčasnosti pracujú na licencovaní technológie komerčným partnerom. Systém bol opísaný v dvoch nedávno publikovaných dokumentoch v Journal of Controlled Release.
