Liečba cukrovky obnoví produkciu inzulínu pomocou kmeňových buniek
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 3. 10. 2024
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Pacient s cukrovkou prvého typu bol funkčne vyliečený z ochorenia a už viac ako rok nepotrebuje žiadne dávky inzulínu. Liečba zahŕňa kultivovanie a transplantáciu nových buniek produkujúcich inzulín z vlastných kmeňových buniek pacienta.
Diabetes 1. typu je autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém pacienta napáda bunky pankreasu produkujúce inzulín. To znamená, že pacienti nie sú schopní regulovať hladinu glukózy v krvi a potrebujú pravidelné injekcie inzulínu.
Prvé výsledky klinickej štúdie fázy I naznačujú, že nahradenie stratených buniek produkujúcich inzulín novými by mohlo byť účinnou liečbou. Podľa tímu vedcov z čínskej Univerzity v Nankai je prvý pacient, ktorý dostal tento druh transplantátu, už viac ako rok nezávislý od inzulínu. Ide o 25-ročnú ženu, ktorej pred 11 rokmi diagnostikovali diabetes 1. typu. Odvtedy bola závislá od liečby inzulínom a v dôsledku svojho ochorenia podstúpila dve transplantácie pečene a transplantáciu pankreasu.
Na účely klinickej skúšky vedci izolovali kmeňové bunky z jej tukového tkaniva a navodili ich návrat do skoršieho štádia vývoja, z ktorého sa mohli diferencovať na takmer akýkoľvek typ buniek. Potom ich prinútili, aby sa stali bunkami pankreatických ostrovčekov, ktoré boli kultivované a transplantované do jej brušných svalov.
Tím pacientku pozorne sledoval rok po transplantácii. Po dvoch týždňoch sa jej denná potreba inzulínu začala znižovať a na 75. deň bola úplne nezávislá od inzulínu. Takou zostala po zvyšok ročného obdobia štúdie a viac ako 98 % času strávila v zdravom glykemickom rozmedzí. Vedci neuvádzajú žiadne náznaky abnormalít spôsobených transplantáciou.
V minulosti sa uskutočnili aj iné štúdie s podobnými sľubnými výsledkami, ale táto nová štúdia sa líši v niekoľkých kľúčových aspektoch. Po prvé, kmeňové bunky sú indukované chemicky, a nie geneticky, a pochádzajú z iného zdroja v tele pacienta. Boli tiež implantované do brušných svalov, a nie do pečene ako v predchádzajúcich štúdiách. Tým sa zlepšilo prežívanie a dozrievanie buniek, uľahčilo sa ich monitorovanie a pre pacienta to bol menej invazívny postup.
Potenciálnou komplikáciou je, že imunitný systém pacienta musí byť stále potlačený. Napokon, nahradenie poškodených buniek nerieši hlavnú príčinu tohto autoimunitného ochorenia. Ale to je pri transplantáciách orgánov a tkanív bežné.
Klinická skúška ukazuje, že po ďalšom výskume by mohla byť táto liečba reálnou možnosťou liečby cukrovky. V súčasnosti sú do štúdie zaradení ďalší dvaja účastníci. Výskum bol nedávno uverejnený v magazíne Cell.
