Typ cukrovky ovplyvňuje riziko srdcového infarktu alebo mŕtvice

Diabetes 1. typu (ďalej len ako T1D) aj diabetes 2. typu (T2D) sú dobre známymi rizikovými faktormi pre srdcové choroby. Je to preto, lebo metabolické abnormality, ktoré spôsobujú, prispievajú k aterogenéze alebo tvorbe plakov na vnútorných stenách tepien. Výsledkom je, že diabetici majú tendenciu mať väčší počet plakov a menšie priemery tepien v porovnaní s nediabetikmi.

Zatiaľ čo oba stavy vedú k zvýšeným hladinám glukózy v krvi, T1D a T2D sú výrazne odlišné. Prvý je spôsobený nedostatkom inzulínu, zatiaľ čo druhý je spôsobený inzulínovou rezistenciou. Nová štúdia skúmala, či tieto patofyziologické rozdiely ovplyvňujú kardiovaskulárne riziko človeka.

„Diabetes typu 1 a typu 2 sú zásadne odlišné choroby,“ povedala Dr. Bracha Goldsweigová, detská endokrinologička z Medicínskeho centra Baystate v Springfielde v štáte Massachusetts a hlavný autor štúdie. „Ľudia s diabetom 1. typu neprodukujú inzulín, zatiaľ čo ľudia s diabetom 2. typu majú inzulínovú rezistenciu. Naša štúdia ukazuje, že nie je vhodné pristupovať ku všetkým ľuďom s diabetom rovnako a na pochopenie najlepších liečebných prístupov sú potrebné špecializované štúdie pre diabetes 1.“

Možno prekvapivo málo štúdií skúmalo súvislosť medzi patológiou T1D a kardiovaskulárnym ochorením. Namiesto toho má liečba kardiovaskulárnych ochorení súvisiacich s T1D tendenciu byť extrapolovaná z výskumu pacientov s T2D.

Výskumníci získali údaje z rokov 2017 - 2022 z registra Veradigm Metabolic Registry (VMR), ktorý dlhodobo sleduje viac ako 1,5 milióna pacientov a je navrhnutý tak, aby zlepšil kvalitu diabetu a kardiometabolickej starostlivosti v USA.

Študijná populácia zahŕňala 5 823 pacientov s T1D a 156 204 pacientov s T2D počas 758 643 návštev v ambulantných zariadeniach primárnej starostlivosti alebo v endokrinologických zariadeniach. Účastníci boli vo veku 46 až 75 rokov. Celkovo sa u účastníkov vyskytlo 11 096 kardiovaskulárnych príhod. Z tohto počtu malo 45,3 % cievnu mozgovú príhodu, 19,5 % malo kritickú blokádu tepien dolných končatín (ischémia končatín), 17,1 % malo bypass koronárnej artérie (CABG), 17,5 % srdcový infarkt (infarkt myokardu) a 9,3 % malo stenty na rozšírenie alebo odblokovanie koronárnej artérie (PCI).

Po analýze údajov výskumníci zistili, že pravdepodobnosť akejkoľvek kardiovaskulárnej príhody bola nižšia u pacientov s T1D ako u pacientov s T2D. Pacienti s T1D mali asi 63% riziko kardiovaskulárnej príhody v porovnaní s pacientmi 2. typu. Táto nižšia pravdepodobnosť u pacientov s T1D pretrvávala vo vekových skupinách 46 až 55 (64 %), 56 až 65 (69 %) a 66 až 75 (62 %) u žien aj mužov. Pokiaľ ide o jednotlivé kardiovaskulárne príhody, po kontrole zmätočných faktorov výsledky ukázali, že pacienti s T1D mali nižšiu mieru infarktu myokardu, PCI, mozgovej príhody a ischémie končatín ako pacienti s T2D. Medzi týmito dvoma skupinami nebol žiadny rozdiel v rýchlosti bypassu koronárnej artérie.

„Zistenia štúdie naznačujú, že kardiovaskulárne riziko diabetu 1. typu je nižšie, ako sa pôvodne predpokladalo, čo má dôležité dôsledky na zvládanie týchto pacientov,“ povedal Dr. Andrew Goldsweig, riaditeľ kardiovaskulárneho klinického výskumu v Medicínskom centre Baystate v Springfielde, Massachusetts, a vedúci a zodpovedajúci autor štúdie (a tiež manžel spoluautorky štúdie). „Naše zistenia naznačujú, že diabetes 1. typu je spojený s výrazne nižším rizikom kardiovaskulárnych príhod v porovnaní s diabetom 2. typu, a to aj po úprave na rôzne faktory, ako je vek, kontrola cukrovky a funkcia obličiek.“

„Sila veľkých dát umocňuje výsledky. S obrovskou populáciou zahrnutou do tejto analýzy sme boli schopní identifikovať veľký počet ľudí s diabetom 1. typu a porovnať ich s ľuďmi s diabetom 2. typu, čo poskytuje komplexné pochopenie rozdielov v kardiovaskulárnom riziku.“

Zatiaľ čo táto štúdia naznačuje, že diabetici 1. typu majú nižšie riziko kardiovaskulárnych príhod ako ich náprotivky typu 2, je potrebná ďalšia štúdia na zlepšenie nášho chápania patofyziológie, prevencie a liečby srdcových ochorení u pacientov s T1D.

„Ľudia s diabetom 1. typu teraz žijú normálnu dĺžku života a je dôležité študovať túto populáciu, aby sa zabezpečilo, že dostanú najlepšiu možnú starostlivosť,“ povedala Bracha Goldsweigová.

Štúdia bola nedávno publikovaná v magazíne Journal of the Society for Cardiovascular Angiography & Interventions.