Ľudia a labradory majú spoločné gény, ktoré ich predurčujú k obezite
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 14. 3. 2025
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Výskumníci z Cambridgeskej univerzity identifikovali niekoľko génov spojených s obezitou u psov a pritom zistili, že tie isté gény sú náchylné na priberanie aj u ľudí.
Ukázalo sa, že u britských labradorských retrieverov je vinníkom skupina piatich génov, pričom jeden z nich s názvom DENND1B má najvýraznejší vplyv. Gén DENND1B priamo ovplyvňuje mozgovú dráhu zodpovednú za reguláciu energetickej rovnováhy v tele, ktorá sa nazýva ako leptínová melanokortínová dráha.
Štúdia poukazuje na „dôležitosť základných mozgových dráh pri kontrole chuti do jedla a telesnej hmotnosti,“ uviedla Alyce McClellanová, jedna z autoriek článku uverejneného v magazíne Science. To znamená, že ak má váš labrador väčší záujem o jedlo ako zvyčajne, môže za to týchto päť génov.
Vedci tiež poznamenali, že v skutočnosti neexistuje zázračný liek, ktorý by mohol z tejto štúdie vyplynúť. Ukázalo sa, že riadenie pohybu psov a kontrola ich stravy postačujú na to, aby sa zabránilo ich obezite, aj keď mali gény, ktoré by ich vystavili vyššiemu riziku vzniku tohto ochorenia.
V skutočnosti by bolo možno najlepšie neuvažovať o zásahu do génu DENND1B v záujme riešenia obezity. „Tieto gény nie sú hneď zrejmým cieľom pre lieky na chudnutie, pretože riadia iné kľúčové biologické procesy v tele, do ktorých by sa nemalo zasahovať,“ vysvetlila McClellanová.
Výskumný tím spolupracoval s majiteľmi domácich zvierat, aby im zmeral telesný tuk, hodnotil psov na stupnici „nenásytnosti“ meraním toho, ako často si pýtajú jedlo, a odoberal vzorky slín na analýzu DNA. Porovnaním stavu obezity psov s ich DNA identifikovali gény spojené s obezitou. Psy s génom DENND1B mali o 8 % viac telesného tuku ako psy bez tohto génu.
Ďalej vedci skúmali štúdie ľudí s ťažkou, včasnou obezitou, kde sa predpokladalo, že jednotlivé genetické zmeny spôsobujú nárast hmotnosti. Vtedy si všimli tých istých päť génov, ktoré boli prvýkrát pozorované u labradorov.
Dr. Eleanor Raffanová, ktorá viedla štúdiu, uviedla, že tento výskum poskytol jedinečný pohľad na to, ako dochádza k priberaniu na váhe v ľudskej fyziológii. „Skúmaním psov sme mohli merať ich túžbu po jedle oddelene od kontroly, ktorú majitelia vykonávajú nad stravou a cvičením svojho psa,“ povedala. „V štúdiách na ľuďoch je ťažšie skúmať, ako si geneticky podmienená chuť do jedla vyžaduje väčšiu vôľu na udržanie štíhlej línie, keďže obidve ovplyvňujú jedného človeka.“
Aj keď je pre nás ľudí ťažké schudnúť, máme to šťastie, že máme aspoň viacero možností, ako bojovať s obezitou. Ak je váš psík v nešťastnom tábore DENND1B, bude potrebovať vašu pomoc. Budete chcieť regulovať príjem jeho potravy a prinútiť ho k pravidelnému pohybu. Výskumníci tiež odporúčajú odviesť pozornosť psov od neustáleho hladu rozložením každého jedla pomocou puzzle kŕmidiel alebo rozptýlením jedla po dvore, aby trvalo dlhšie, kým sa najedia.
