Samoregeneračný náter opraví škrabance na aute za 30 minút na slnku
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 9. 8. 2022
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Nájsť na svojom aute škrabanec je nepríjemný pocit, ale v budúcnosti môže zmiznúť skôr, než si to vôbec človek všimne. Juhokórejskí vedci totiž vyvinuli náter, ktorý po vystavení slnečnému žiareniu sám zacelí škrabance už za 30 minút.
Nový náter obsahuje polymérnu sieť na báze akrylového polyolu s takzvanou brzdenou štruktúrou močoviny. Polyméry majú v podstate dynamické chemické väzby, ktoré sa môžu v reakcii na podnet rozpadnúť a potom sa znovu vytvoriť v pôvodnom usporiadaní, čím sa účinne opravia drobné poškodenia, ako sú škrabance. V tomto prípade je spúšťačom teplo, ktoré poskytuje organické fototermálne farbivo zachytávajúce infračervené svetlo, tiež zabudované v nátere.
Pri testoch na modeli auta tím dokázal, že náter zacelí škrabance za 30 minút na poludňajšom slnku. Teoreticky to znamená, že niekto by mohol poškodiť dvere vášho auta kľúčom a škrabanec by mohol zmiznúť skôr, ako sa k autu vrátite. Ak by aj polhodina bola príliš dlhá, tím tiež preukázal, že proces sa dá výrazne urýchliť pod koncentrovaným svetlom. Použitím lupy na zaostrenie slnečného svetla na škrabanec ho opravili za menej ako 30 sekúnd.
Tím tvrdí, že nový náter má oproti existujúcim samoregeneračným náterom niekoľko výhod. Použitie organických fototermických farbív znamená, že na svoju činnosť potrebuje oveľa menej energie ako bežné anorganické verzie, ktoré zvyčajne vyžadujú tepelné pištole alebo koncentrované UV žiarenie. Iné fungujú za miernejších podmienok, ale oprava môže trvať až týždeň. Nový náter dokáže opraviť škrabanec na tom istom mieste aj viackrát, na rozdiel od samoregeneračných materiálov, ktoré fungujú pomocou praskajúcich kapsúl živice.
Dôležité je, že nový náter je priehľadný, takže nenaruší farbu laku, a dá sa aplikovať pomocou existujúcich metód striekania. Hoci primárnym prípadom použitia sú autá, tím tvrdí, že by sa mohol použiť aj na iné často poškriabané zariadenia, ako sú telefóny alebo stavebné materiály.
Výskum bol uverejnený v magazíne ACS Applied Polymer Materials.
