Hranie videohier môže deťom zlepšiť kognitívne schopnosti

Autor:: Roman Mališka
Zverejnené:: 3. 11. 2022
Hodnotenie:
Už ste hlasovali.

Nová presvedčivá štúdia uverejnená v magazíne JAMA Network Open naznačuje, že hranie videohier môže mať určité kognitívne výhody. Výskum skúmal približne 2 000 detí a zistil, že tie, ktoré pravidelne hrávajú videohry, dosahujú lepšie výsledky v niektorých testoch kognitívnych schopností v porovnaní s deťmi, ktoré videohry nikdy nehrajú.

Všeobecne sa predpokladá, že videohry majú negatívny vplyv na blaho a vývoj detí, hoci skutočných vedeckých dôkazov, ktoré by to potvrdzovali, je veľmi málo. Rastúci počet sofistikovanejších moderných výskumov zisťuje, že účinky času stráveného pri digitálnej obrazovke na deti sú komplikované a mnohostranné.

Napríklad v štúdii Oxfordskej univerzity z roku 2019 sa zistilo, že čas strávený pri obrazovke u tínedžerov má len malý vplyv na duševnú pohodu. A následná štúdia od toho istého výskumného tímu skutočne zistila malú koreláciu medzi hraním videohier a pozitívnou pohodou.

Tento nový výskum sa zameral najmä na kognitívny a neurobiologický vplyv hrania videohier na veľkej skupine malých detí. Pri skúmaní údajov z rozsiahleho prebiehajúceho projektu s názvom Adolescent Brain Cognitive Development (ABCD) Study (Štúdia kognitívneho vývoja mozgu dospievajúcich) výskumníci skúmali približne 2 000 detí vo veku 9 a 10 rokov. Približne 1 200 účastníkov uviedlo, že nikdy nehrali videohry, zatiaľ čo približne 800 uviedlo, že hrali videohry aspoň tri hodiny denne.

V kognitívnych testoch hodnotiacich kontrolu impulzov a pracovnú pamäť dosiahli deti, ktoré hrali videohry, lepšie výsledky ako deti, ktoré videohry nehrali. Štúdia ABCD ponúkla aj údaje z fMRI zobrazovania mozgu všetkých účastníkov, ktoré odhalili, že deti hrajúce videohry vykazovali väčšiu nervovú aktivitu v oblastiach spojených s pamäťou a pozornosťou.

„Mnohí rodičia sa dnes obávajú účinkov videohier na zdravie a vývoj svojich detí, a keďže sa tieto hry medzi mladými ľuďmi stále rozširujú, je veľmi dôležité, aby sme lepšie pochopili pozitívny aj negatívny vplyv, ktorý takéto hry môžu mať,“ vysvetlil Bader Chaarani, hlavný autor novej štúdie. „Hoci nemôžeme povedať, či pravidelné hranie videohier spôsobilo lepší neurokognitívny výkon, je to povzbudivé zistenie, ktoré musíme u týchto detí naďalej skúmať, keď prechádzajú do obdobia dospievania a mladej dospelosti“.

Akokoľvek sú tieto zistenia zaujímavé, vedci opatrne zdôrazňujú mnohé výhrady, ktoré štúdiu sprevádzajú. Z týchto údajov nemožno vyvodiť žiaden kauzálny vzťah medzi hraním hier a kogníciou, takže výskumníci zdôrazňujú, že tieto zistenia neznamenajú, že všetky deti budú kognitívne lepšie, ak budú každý deň hrať hodiny videohry. Navyše súbor údajov nerozlišuje medzi typmi videohier, takže nie je jasné, či sú niektoré štýly hier, napríklad strieľačky z pohľadu prvej osoby alebo logické hry, prospešnejšie ako iné.

Chaarani však uvádza, že výsledky naznačujú, že u detí hrajúcich videohry nemusí dochádzať k významným kognitívnym škodám. Aspoň na základe konkrétnych ukazovateľov, ktoré sa v tejto štúdii skúmali. A Chaarani predpokladá, že videohry nemusia byť prinajmenšom horšie ako sledovanie televízie.

Štúdia ABCD, z ktorej pochádzajú údaje v tomto výskume, prebieha a sleduje viac ako 10 000 mladých ľudí, ktorí prechádzajú do dospelosti. Konkrétna analyzovaná kohorta sa teda bude v nasledujúcich rokoch testovať znova a výskumníci budú môcť skúmať, či tieto kognitívne rozdiely medzi hráčmi a nehráčmi pretrvávajú, či sa zväčšujú alebo zmenšujú.

Nová štúdia bola nedávno uverejnená v magazíne JAMA Network Open.