Sliny voskových červov rozložia plastové vrecká za niekoľko hodín
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 26. 10. 2022
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Hľadanie nových riešení rastúceho problému znečistenia plastmi priviedlo vedcov na zaujímavé miesta. Tieto snahy odhalili enzýmy, ktoré dokážu s vysokou účinnosťou rozožierať plastové materiály. Vedci v Španielsku ich objavili v slinách voskových červov, ktoré majú schopnosť rozkladať plastové tašky za niekoľko hodín pri izbovej teplote.
Objav týchto enzýmov vychádza z práce Federicy Bertocchiniovej, výskumníčky v oblasti biológie a včelárky v Španielsku, ktorá na zvláštnu schopnosť voskových červov narazila v roku 2017. Tieto parazity sa živia včelím voskom a Bertocchiniová v snahe ochrániť svoje úle pred zničením umiestnila na ne plastové vrecká ako ochranu.
V priebehu 40 minút boli vrecia posiate dierami. Plastové vrecká sú vyrobené z polyetylénu, ktorý tvorí približne 29 % svetovej spotreby plastov a je notoricky známy tým, že sa ťažko rozkladá. To, že červom trvalo približne 12 hodín, kým premenili materiál na diery, predstavuje zaujímavé možnosti, pričom následné experimenty ukázali, že červy plast skutočne trávili, a nie ho len prežúvali.
Otázkou však zostáva, ako presne tento proces prebiehal, a vedci sa snažia identifikovať mechanizmy, ktoré stoja za schopnosťou červov požierať plast. To nás privádza k novému výskumu, ktorý viedla Bertocchiniová a jej tím z Centra biologického výskumu v Madride.
Vedci použili elektrónový mikroskop na analýzu slín voskových červov a vystopovali ich apetít po plastoch až k dvojici enzýmov. V priebehu niekoľkých hodín pri izbovej teplote tieto enzýmy spoločne vytvorili na povrchu plastu viditeľné diery a zároveň materiál oxidovali. Vďaka takejto spolupráci v tandeme považuje tím túto dvojicu enzýmov za novú zbraň pre degradáciu plastov, ktorá má jasné prednosti oproti iným enzýmom s podobnými schopnosťami.
„Aby sa plast rozložil, musí kyslík preniknúť do polyméru (molekuly plastu),“ vysvetľuje Bertocchiniová. „Ide o prvý krok oxidácie, ktorý je zvyčajne dôsledkom pôsobenia slnečného svetla alebo vysokých teplôt, a predstavuje prekážku, ktorá spomaľuje degradáciu plastov, ako je polyetylén, jeden z najodolnejších polymérov. Preto za bežných podmienok prostredia trvá degradácia plastu mesiace alebo dokonca roky. Tieto enzýmy, ktoré boli teraz objavené, sú prvé a jediné známe enzýmy schopné degradovať polyetylénové plasty tým, že oxidujú a rozkladajú polymér veľmi rýchlo (už po niekoľkých hodinách pôsobenia) bez toho, aby si vyžadovali predbežnú úpravu a fungujú pri izbovej teplote“.
Vedci dúfajú, že ďalší výskum odhalí mechanizmy stojace za schopnosťou enzýmov rozkladať plasty. Upozorňujú, že je potrebné vykonať ešte veľa práce, ale dúfajú, že táto technológia jedného dňa pomôže riešiť narastajúci problém znečistenia plastmi. Výskum bol nedávno uverejnený v magazíne Nature Communications.
