Solárna sieť na hmlu zachytáva vodu a čistí znečistenie z ovzdušia
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 31. 8. 2023
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Siete na hmlu sú doslova záchranou vo vyprahnutých oblastiach s pravidelnou hmlou, no bohužiaľ môžu zachytávať aj znečistenie z ovzdušia. Vedci z ETH Zürich preto vyvinuli siete na hmlu, ktoré môžu využívať slnečné svetlo na rozklad nebezpečných molekúl zo znečisteného ovzdušia.
V mnohých regiónoch je dážď zriedkavý, ale v niektorých, ako napríklad v horách severného Čile, sa pravidelne valia husté hmly. Kvapky v týchto hmlách sú však zvyčajne príliš malé na to, aby padali ako dážď, ale môžu kondenzovať na určitých povrchoch. Miestni obyvatelia to už dlho využívajú a používajú takzvané siete na hmlu, ktoré zhromažďujú použiteľné množstvo vody a odvádzajú ju do vodovodných potrubí a nádrží.
Na mnohých miestach však môže znečistenie ovzdušia kontaminovať túto zozbieranú vodu, takže je potenciálne nebezpečná na pitie alebo dokonca aj na varenie. V rámci novej štúdie preto výskumníci z ETH Zürich vyvinuli nový typ hmlovej siete, ktorá zachytenú vodu aj čistí.
Sieť pozostáva z kovového drôtu potiahnutého určitými polymérmi, ako aj oxidom titaničitým. Zmes polymérov je navrhnutá tak, aby maximalizovala účinnosť tvorby kvapiek a zabezpečila ich čo najrýchlejšie stekanie po sieti. Oxid titaničitý medzitým funguje ako chemický katalyzátor, ktorý rozkladá organické zlúčeniny, keď sú vystavené UV žiareniu na slnku.
Tím testoval hmlovú sieť v laboratóriu a v pilotnom zariadení, pričom použil umelú hmlu, do ktorej boli pridané znečisťujúce látky ako nafta a častice BPA. Siete dokázali zachytiť približne 8 % vody z hmly a zároveň odstrániť približne 94 % týchto znečisťujúcich látok. Len 30 minút slnečného svetla stačilo na aktiváciu oxidu titaničitého na 24 hodín, čo umožnilo systému fungovať aj v oblastiach, ktoré sú veľmi málo osvetlené slnkom.
„Náš systém nielen zbiera hmlu, ale zozbieranú vodu aj čistí. To znamená, že sa môže používať v oblastiach so znečisteným ovzduším, ako sú husto obývané mestské centrá,“ povedal Ritwick Ghosh, hlavný autor štúdie.
Tím tvrdí, že technológia by sa mohla použiť nielen na zabezpečenie čistejšej pitnej vody v regiónoch, ktoré ju potrebujú, ale mohla by tiež pomôcť získať kvalitnejšiu vodu z pary, ktorá sa stráca v chladiacich vežiach elektrární.
Výskum bol nedávno uverejnený v magazíne Nature Sustainability.
