Morská huba, ktorá dokáže požierať plastový odpad
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 7. 6. 2024
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
To, že máme obrovský problém s plastovým odpadom, je nad slnko jasné, no sú tu mnohé snahy o zníženie tvorby plastového odpadu a zároveň o upratanie už vzniknutého neporiadku. Do boja sa dokonca zapája už aj príroda a vedci teraz identifikovali morskú hubu, ktorá požiera plasty.
Huba s názvom Parengyodontium album bola nájdená ako žijúca s inými morskými organizmami na vzorkách plastového odpadu vytiahnutého z Odpadovej oblasti severného Tichého oceánu G v decembri 2019 počas misie North Pacific Mission 3 organizácie Ocean Cleanup.
Následne ho identifikovali a izolovali morskí biológovia z Kráľovského holandského inštitútu pre výskum mora, v spolupráci s Utrechtskou univerzitou a inštitútmi v Paríži, Kodani a Švajčiarsku. Huba sa potom pestovala v laboratóriu a zistilo sa, že rozkladá polyetylén, jeden z najbežnejšie používaných plastov a nachádza sa v takých veciach, ako sú baliace fólie, tašky na potraviny, fľaše, hračky a domáce potreby.
Hoci predchádzajúci výskum odhalil baktérie a enzýmy schopné spracovať plastový odpad, morské huby požierajúce plasty sú raritou a huba P. album sa teraz stáva štvrtým členom tohto elitného klubu. Čo však robí tento najnovší objav takým presvedčivým, je to, že vedcom sa podarilo kvantifikovať rýchlosť degradácie. Laboratórne experimenty naznačujú, že polyetylénový (PE) morský odpad vystavený ultrafialovému svetlu by huba rozložila a využívala ako zdroj energie rýchlosťou 0,044 % za deň.
„V laboratóriu huba P. album rozkladá len PE, ktorý bol vystavený UV-svetlu aspoň na krátku dobu. To znamená, že v oceáne huba môže degradovať iba plasty, ktoré sa pôvodne vznášali blízko povrchu,“ uviedla Annika Vaksmaaová, hlavná autorka štúdie. „Už bolo známe, že UV svetlo samo mechanicky rozkladá plasty, ale naše výsledky ukazujú, že tiež uľahčuje biologické štiepenie plastov morskými hubami.“
Potenciálnym negatívom je, že huba počas procesu nezožerie veľa uhlíka v polyetyléne, namiesto toho premení väčšinu na oxid uhličitý a vylúči skleníkový plyn. Vedci však nepovažujú malé produkované množstvo, ktoré je uvádzané ako „rovnaké ako nízke množstvo, ktoré ľudia uvoľňujú pri dýchaní“, za príčinu úplne nového environmentálneho problému.
Vaksmaaová naznačuje, že pravdepodobne existujú ďalšie, zatiaľ neidentifikované, huby, ktoré rozkladajú plasty na povrchu a pod ním.
„Morské huby dokážu rozložiť zložité materiály vyrobené z uhlíka,“ povedala. „Existuje veľké množstvo morských húb, takže je pravdepodobné, že okrem štyroch doteraz identifikovaných druhov prispievajú k degradácii plastov aj iné druhy.“
Dokument s podrobnosťami o výskume bol publikovaný v magazíne Science of The Total Environment.
