Zabudnuté heslo?
Prihlásenie

MIVA: Plastové kanalizačné šachty a odľahčovacie komory s plavákovou nornou stenou

Autor:
Roman Mališka
Zverejnené:
7. 6. 2016
Hodnotenie:
Už ste hlasovali.

Určite budete súhlasiť, že na Slovensku žije veľa šikovných ľudí, ktorí dokážu čo-to vymyslieť. Presne takých si všimla aj jedna nadnárodná spoločnosť priamo v najväčšej obci na Slovensku v Smižanoch, kde spolu tvoria unikátne zaujímavosti.

Vďaka moderným technológiám nastal istý pokrok aj v oblasti kanalizačných šácht. Ľahšie plastové šachty tak po novom postupne nahrádzajú a vytláčajú bežné betónové. Slovenskí inžinieri prišli pritom s nápadom ako ich výrobu ešte viac vylepšiť. A to zaujalo aj nadnárodného výrobcu pre vodárenský priemysel, Pipelife. Vznikol tak spoločný produkt kanalizačných šácht z polypropylénového plastu, ktorých časti sú vyrábané vstrekovaním.

„Predstavte si taký vstrekolis veľkosti jednoizbového, možno aj dvojizbového bytu. A v týchto vstrekolisoch sa vyrábajú jednotlivé moduly šachty. To znamená šachtové dná, skruže a kónusy,“ hovorí pán Marián Bozsorád, Pipelife Slovakia.

Vo výrobe sa potom postupne, pomocou polypropylénového materiálu, zvaria všetky diely dokopy. Slováci na to používajú špeciálne zváračky, ku ktorým si sami vyvinuli niektoré časti. Každá šachta má vtok aj výtok. Tieto otvory sa preto vŕtajú ako prvé do šachtového dna. No a do nich sa už potom pripája takzvaný šachtový driek.

„Otvor sa nahreje a spojí sa polyfúznym zvarom. Všetky tieto zvary sú skúšané podtlakom aj pretlakom pri 0,5 Baru, to znamená 5 metrov vodného stĺpca.“

Hoci sa najčastejšie objavuje pri šachtách rovný prietok kanála, v Smižanoch sa vedia pohrať aj s netypickými zadaniami.

„Mimo bežných výrobkov, to znamená bežné uhly výstupové, vieme vyrábať aj špeciálne uhly, ktoré dosahujeme rôznymi nábehovými hranami.“

Hlavná výhoda oproti betónovým kanalizačným šachtám je najmä vo výrazne nižšej hmotnosti, vďaka ktorej je montáž plastových šácht menej náročná a nevyžaduje si použite ťažkých mechanizmov. Hoci sú však ľahšie, dokážu odolávať aj vysunutiu zo zeme.

„Môžeme vidieť rebrovanie, kde slúži najmä proti vysunutiu šácht a veľmi výhodné použitie aj proti spodným vodám. Šachty sú fakticky samočistiace. Už pri malých rýchlostiach splavením sú schopné sa samé čistiť,“ poukazuje pán Marián Bozsorád, Pipelife Slovakia.

Múdrym hlavám z východu našej krajiny sa pritom podarilo vyvinúť aj ďalšie zaujímavé riešenie, ktoré tentoraz súvisí s takzvanými odľahčovacími komorami. Tie už desiatky rokov slúžia na to, aby zabraňovali preťažovaniu čističiek odpadových vôd, do ktorých sa potom dostávajú už len hrubé nečistoty. No a prebytočná voda sa z komory vypúšťa do recipienta. Napriek tomu sa však s ňou, pri bežnej odľahčovacej komore, zviezla aj špina, ktorá sa zachytávala na rôznych česlách či mrežiach. Vývojári z MIVY sa však rozhodli vytvoriť do odľahčovacej komory ponornú stenu s plavákom, ktorá by mala prenikaniu hrubých nečistôt brániť.

„My sme to vyriešili teda tým plavákom, ktorý vlastne slúži na to, že ani pod, ani ponad ten plavák sa nedostanú plávajúce nečistoty a tým pádom vlastne do toho recipientu ide pomerne čistá voda. Taká, aká je predpísaná životným prostredím,“ vysvetľuje pán Jozef Čekovský, MIVA Smižany.

Vývoj plavákovej ponornej steny trval asi 7 mesiacov. Testovalo sa veľa materiálov a výsledkom sa napokon stala stena z polypropylénového plastu.

„Je to vlastne taká škrupinková doska, ktorá má štruktúru štvorcovú v sebe. Na to sme navarili plavák a osadili sme to vlastne v tej odľahčovacej komore v nerezových tyčiach.“

No a po nich sa stena posúva pomocou plastových obrúb so samo klznou schopnosťou. Ponorná stena sa väčšinou umiestňuje už do jestvujúcich odľahčovacích komôr, vyrobených z betónu, ale rovnako je možné ju aplikovať aj ako kompletné riešenie s plastovou odľahčovacou komorou. Celkovo sa však s týmto slovenským nápadom poriadne skrátil čas potrebný na osadenie.

„V priebehu dvoch hodín sa osadila táto polypropylénová odľahčovacia komora. S betónom by sa to nedalo. Minimálne 21 dní potrebujete, aby betón vyzrel. To znamená celá tá stoková sieť by musela byť uzavretá na 21 dní,“ uzatvára pán Jozef Čekovský, MIVA Smižany.

Bez kanála by teda zrejme obyvatelia žiadnej obce taký čas nevydržali, čo teda dáva plusové body na stranu slovenského riešenia. Šikovní Slováci zo Smižian teda vniesli do vodárenského priemyslu technologické inovácie, ktoré prinášajú nielen časovú, ale aj finančnú úsporu. Hlavne však pomáhajú zlepšovať naše životné prostredie. Dúfajme teda, že podobných nápadov bude v budúcnosti ešte viac.