Zabudnuté heslo?
Prihlásenie

Slováci vytvárajú digitálne 3D objekty z múzejných zbierok a umeleckých diel

Autor:
Ľubo Straka
Zverejnené:
18. 8. 2017
Hodnotenie:
Už ste hlasovali.

K dnešnej modernej dobe patrí rozhodne digitalizácia. Namiesto pošty využívame viac maily, namiesto kamenej banky internet banking a namiesto analógových vytlačených fotiek máme digitálne. Digitalizácia sa však vzťahuje aj na predmety. Aj keď sú trojrozmerné, dajú sa preniesť do digitálneho objektu. Slovenskí vývojári zo Štúdia 727 takto dokázali pomocou vlastných metód preniesť do sveta počítačov aj časť kultúrneho dedičstva Slovenska, teda vzácne predmety z múzeí, no nielen tie. Čo je za ich technológiou a ako funguje, tak to sa už teraz dozviete.

Slovenskí vývojári zo Štúdia 727 majú bohaté skúsenosti s digitalizáciou ľudí. Pre takýto proces si dokonca vytvorili vlastné zariadenie, s takmer 180timi fotoaparátmi, ktoré dokážu reálneho človeka preniesť v 3D podobe do virtuálneho sveta. Dokonca sa im do digitálnej podoby podarilo dostať už aj prvé zviera. Na rozdiel od ľudí a zvierat, ktoré sa pri digitalizácii hýbu, je však určite jednoduchšie digitalizovať predmety. A jednoduchšia je aj samotná technológia.

„Pri objektoch, ktoré sú drobné, to znamená do jedného metra, alebo väčšie do dvoch, troch metrov, sú to objekty, ktoré viete spraviť trebárs jedným fotoaparátom a viete ho relatívne rýchlo nasnímať a potom spracovať. Keď spravíte fotogrametrické snímanie v rozsahu takých 200-300 fotiek, z toho vie vzniknúť pekný model,“ vysvetľuje pán Ladislav Dedík, Studio 727.

Za všetkým je špeciálna fotogrametrická metóda, ktorá má podobné princípy pri digitalizácii ľudí, predmetov a dokonca aj stavieb. V prípade menších predmetov sa však Štúdio 727 rozhodlo aj pre použitie robotických ramien s pripevnenými fotoaparátmi. Práve tie pomohli dosiahnuť maximálnu presnosť pri snímaní, čím sa podarilo zhotoviť 3D modely, ktoré sú vernou počítačovou kópiou originálu.

„Ideálne sa digitalizujú sochy, lebo sú z kameňa, nie sú priehľadné, nie sú reflexné. Ale v okamihu, keď už chcete robiť náročnejšie modely, či už majú povrchy, či už je to zlato, striebro, reflexné povrchy alebo nejako štruktúrované povrchy, tak už tam nastáva množstvo problémov. Ale v každom prípade je to jednoduchšie robiť 3D modely menšieho rozsahu ako ľudskú postavu, ktorá sa hýbe.“

Štúdio 727 si pritom vyvinulo svoje vlastné digitalizačné techniky, ktoré sa osvedčili a tak ich naplno používa aj v praxi. Vďaka ich systému sa okrem ľubovoľného tvaru dokážu do 3D modelu preniesť aj informácie o vlastnostiach povrchu snímaného objektu.

„Snímame objekt pri viacerých pozíciách svetiel, vďaka ktorému vieme vyextrahovať dôležité informácie o odrazivosti, o pozícii, ako vnímam svetlo.“

Studio 727 vyvinulo svoje vlastné digitalizačné techniky. Vďaka ich systému sa okrem ľubovoľného tvaru dokážu do 3D modelu preniesť aj informácie o vlastnostiach povrchu snímaného objektu.

Po zosnímaní fotogrametrickým systémom nasleduje analýza získaných záberov, z ktorých sa potom, prostredníctvom špecializovaného softvéru, na ktorom sa tiež podieľali vývojári zo Slovenska, vytvára počítačový 3D model.

„Ten výsledok sa ráta zo všetkých tých fotografií s cieľom dosiahnuť čo najvyššiu mieru detailu. My vieme vymodelovať skutočne vysoko presný a presvedčivý detail, z ktorého vieme vytvoriť ten 3D model, ale aj vysoko kvalitnú textúru.“

Vytvoriť 3D model z nasnímaných fotografií je značme matematicky náročné a takýto proces si vyžaduje poriadny výpočtový výkon. Aj preto sa používa metóda paralelných výpočtov.

„My samozrejme robíme viacero modelov paralelne. Ten proces výpočtu toho modelu to nie sú že dva, tri dni. To sú týždne, niekedy aj mesiace pri veľkých modeloch.“

Svoju metódu však využili Slováci nielen pri digitalizácii zbierok z múzeí.

„Výtvarníkov a galérií na Slovensku je mnoho, ale mňa veľmi zaujalo práve to, že sú to diela Andreja Rudavského, ktorý patril medzi Galandovcov. A veľmi ma zaujala práve tá inšpirácia, že je zachovaná kompletná dielňa tvorcu s celým tým prostredím.“

Galéria majstra Rudavského a diela z nej sa tak postupne dostávajú aj do virtuálnej podoby.

„Pre mňa je veľmi zaujímavé z digitalizovať nielen tie umelecké diela, ktoré sú dokončené, ale aj zachytiť tú atmosféru, kde majster tvoril a to je práve tento ateliér s bohužiaľ už nedokončenými umeleckými dielami,“ dodáva pán Ladislav Dedík, Studio 727.

„Tá virtuálna galéria vlastne umožní ľuďom vidieť vlastne umelecké diela v tom svete virtuálnom a možno ich aj prinúti alebo nejako inšpiruje sa dôjsť pozrieť na to originálne miesto a pozrieť sa na ten originál, ako naozaj vyzerá,“ hovorí pán Ondrej Rudavský, výtvarník.

Umelci však vidia v takejto slovenskej digitalizácii aj ďalšie prínosy.

„Tu vidíme sochu zo šesťdesiatich rokov a vlastne to drevo, šindle, vlastne odišlo to už, ako sa to rozpadáva. A kebyže vlastne to bolo vtedy zdigitalizované, tak by sa to podľa toho presne dalo zreštaurovať a by presne videli, ako tie šindle boli orezané a dať to znovu dokopy,“ dodáva pán Ondrej Rudavský, výtvarník.

Málokto však zrejme tuší, že šikovní Slováci zo Štúdia 727 sa so svojimi technológiami podieľali aj na digitalizácii poriadne veľkých objektov, ktoré sú tiež súčasťou nášho kultúrneho dedičstva. O tom si však povieme nabudúce.

Podobné články