Čo všetko nám v blízkej budúcnosti uľahčí digitalizácia nášho územia?

Digitalizácia dnes rozhodne hýbe svetom. Vďaka nej sa reálne veci dostávajú do počítačového prostredia. Takéto niečo potom prináša oveľa lepší prehľad v rôznych oblastiach. Medzi odbornou verejnosťou sa v tejto súvislosti v istých prípadoch hovorí o Digital Twins, teda o digitálnych dvojičkách.

„Digitálne dvojčatá je termín, ktorý sa často používa pre odtlačok virtuálnej alebo digitálnej reality, ktorá odráža fyzický svet. Používa sa ako prostriedok na testovanie nápadov predtým, ako sa stanú fyzickou realitou,“ vysvetľuje Jason Pomeroy, odborník na udržateľný urbanizmus, Pomeroy Studio.

Aj Slovensko sa rozhodlo ísť cestou digitalizácie našej krajiny, a to hlavne nášho územia. Uvažuje sa nad tým, že našu krajinu prevedieme do digitálnej podoby možno aj pomocou dronov a fotogrametrie, čím sa podarí vytvoriť komplexný trojrozmerný model.

„Našou ambíciou je dostať digitálny obraz Slovenska do každého počítača v rámci celého Slovenska. Tak teda aj na úradoch, kde budú potom cez digitálny obraz pozerať na územia, budú z nich čítať dáta a používať ich na budúce územné plánovanie. A to nie len teda obce alebo mestá, ale aj občania samotní, prípadne ostatní účastníci konania. A tento pohľad, digitálny pohľad a dátový pohľad, umožní zjednodušené plánovanie v budúcnosti, takisto aj transparentnosť a takisto aj uľahčí výstavbu v danom území,“ hovorí Martin Hypký, predseda, Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR.

V praxi to znamená, že každá jedna budova, ktorá už dnes stojí, každá jedna sieť, ktorá prechádza pod zemou, či každá jedna cesta, ktorou už dnes chodia autá, dostane svoju digitálnu dvojičku v počítačovej mape.

„Do digitálnej podoby dáme všetko, čo bude nad zemou, na zemi a pod zemou, s veľkou presnosťou zhruba do troch centimetrov. S tým, že dáta nebudú len vo fyzickej dátovej štruktúre toho, že čo vidím, ale aj to, čo sa v danom priestore alebo v danej infraštruktúre deje.“

Vďaka podrobnej dátovej analytike a simuláciám v digitálnom prostredí sa tak bude dať oveľa lepšie rozhodovať o tom, či sa napríklad nová lokalita hodí na výstavbu sídliska, prípadne čističky odpadových vôd.

„Doplníte do územia trebárs veci, ktoré tam naozaj fyzicky ani nie sú, ale máte nejaký simulačný model, ktorý tam vložíte. Je overený na iných územiach, v iných mestách. Vložíte ho tam a vlastne predstierate ako keby tu budúcu činnosť toho mesta,“ dodáva Martin Hypký, predseda, Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR.

Rovnako systém odhalí aj to, či sa daná budova do prostredia hodí, a to napríklad aj z pohľadu toho, že by mohla vrhať tiene, zacláňať iným a teda ovplyvňovať svetlo techniku. Nad podobným riešením pritom uvažujú i iné krajiny a niektoré ho už stihli zaviesť, aj keď len čiastkovo.

„Krajiny ako Japonsko, Singapur, Island, Čína vytvárajú tieto digitálne dvojčatá, aby sa pokúsili zabezpečiť, že miesta, ktoré budú ľudia používať, budú obývateľné a príjemné. Vlády, korporácie, akademická obec a dokonca aj skupiny občianskej spoločnosti sa snažia spolupracovať na vytváraní týchto virtuálnych svetov, ktoré potom môžu poskytnúť skúšobnú platformu pre nové nápady. Znamená to, že to, čo sa nakoniec vybuduje, bude integrované do mesta, a to veľmi udržateľným spôsobom,“ hovorí Jason Pomeroy, odborník na udržateľný urbanizmus, Pomeroy Studio.

Hoci teda už niektoré krajiny digitalizáciu rozbehli, vyzerá to tak, že vďaka šikovným Slovákom, budeme u nás v tejto oblasti o krok vpred.

„Unikátom pre nás je, že my sme to poňali z toho legislatívneho pohľadu. To znamená, ako keby netlačíme do toho systému, že obstarajme si vrstvy a uvidíme na čo ich použijeme. My už máme aplikáciu - stavebný zákon a územné plánovanie, ktorý hovorí o tom, kto bude prvý ten užívateľ tohto systému. Čiže časový harmonogram je od 1.4.2024, predpokladáme prvú nultú verziu územného plánovania a stavebného povolenia. A plná digitalizácia a automatizácia procesov povoľovania bude v roku 2032,“ vysvetľuje Martin Hypký, predseda, Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR.

Spolu s digitalizáciou však pôjde ruka v ruke aj elektronizácia. Oba smery môžu pritom prispieť k tomu, aby sa z tradičných miest a obcí stávali inteligentné samosprávy.

„Inteligentné mestá nie sú len o digitalizácii a digitálnej transformácii, ale spoliehajú sa aj na zapojenie ľudí. V podstate nemôžete presadiť digitálnu éru bez toho, aby ste nemysleli na to, kto bude tieto digitálne technológie používať. Digitálna transformácia tak musí byť rovnako použiteľná pre sedemročné dieťa až po 70-ročného starého rodiča,“ uzatvára Jason Pomeroy, odborník na udržateľný urbanizmus, Pomeroy Studio.

Je zrejmé, že v oblasti digitalizácie a elektronizácie nás čaká ešte dlhá cesta. No rozhodne je dobré to, že sme sa na ňu vybrali. Keď ju teda prejdeme, mnohé veci by sa mohli výrazne zjednodušiť a zrýchliť. A to nielen v oblasti územného plánovania, ale aj pri stavaní verejných budov a tiež pri individuálnej bytovej výstavbe. Určite sa teda raz budeme môcť naplno tešiť z toho, že aj naše malé Slovensko je SMART.