Rekordné optické vlákno prenáša 20-násobok globálnej internetovej prevádzky za sekundu
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 7. 12. 2023
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
S neustálym nárastom objemu dát bude rozhodne potrebné zabezpečiť ešte rýchlejšie internetové pripojenie. Teraz sa japonským inžinierom podarilo prekonať rekord v prenose dát. Dokázali pritom preniesť viac ako 20-násobok celosvetovej internetovej prevádzky za jedinú sekundu. A to prostredníctvom jediného optického vlákna.
Najrýchlejšie spotrebiteľské internetové pripojeniu na svete dosahuje v súčasnosti svižných 10 gigabitov za sekundu (Gb/s), no dostane sa k nemu len zlomok používateľov. Väčšia skupina využíva pripojenie s rýchlosťou 1 Gb/s, zatiaľ čo väčšina z nás si dokonca musí vystačiť s niekoľkými stovkami megabitov za sekundu.
Japonský Národný inštitút informačných a komunikačných technológií (NICT) však teraz nameral úplne šialenú rýchlosť prenosu dát až 22,9 petabitov za sekundu. Pre porovnanie, petabit je jeden milión gigabitov, takže je to dostatočná rýchlosť na to, aby sa 22-krát za sekundu preniesla celá internetová prevádzka a ešte zostane aj nejaká voľná šírka pásma. Dokonca aj NASA má k dispozícii „len“ 46 terabitov za sekundu, teda 0,046 Pb/s.
Na dosiahnutie tohto míľnika využil inštitút NICT niekoľko nových technológií. Namiesto jedného jadra na prenos údajov obsahuje optický kábel až 38 jadier, z ktorých každé môže prenášať údaje v troch režimoch. To predstavuje spolu 114 priestorových kanálov. Každý režim v každom priestorovom kanáli sa skladá zo 750 vlnových kanálov v troch pásmach (S, C a L), čo predstavuje šírku pásma 18,8 THz.
Celkovo to znamená rýchlosť prenosu dát 22,9 Pb/s, čo je viac ako dvojnásobok predchádzajúceho rekordu z roku 2020. Tím tvrdí, že optimalizácia korekcie chýb by mohla umožniť systému v jeho súčasnej podobe dosiahnuť rýchlosť až 24,7 Pb/s.
No nemôžeme očakávať, že v blízkej budúcnosti si budeme môcť stiahnuť enormné množstvá dát v zlomkoch sekundy. Dekódovanie dát zahŕňa komplexné spracovanie signálu, ktoré by si vyžadovalo inštaláciu špecializovaných zariadení nazývaných ako prijímače MIMO v rámci sietí.
Výskum bol prezentovaný na októbrovej Európskej konferencii o optickej komunikácii v Škótsku.
