Molekula spaľujúca tuk získava susedné bunky v boji proti obezite
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 6. 8. 2022
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Za posledných približne desať rokov výskumníci osvetlili dôležité rozdiely medzi rôznymi typmi tuku v ľudskom tele. Časť tohto úsilia sa zamerala na spôsoby, ako by sme mohli zmeniť zlý tuk na dobrý tuk, aby sme mohli bojovať proti obezite. Nová štúdia priniesla novú molekulu, o ktorej sa autorom podarilo preukázať, že sa na ňu dá zamerať liečba, aby sa zabránilo priberaniu na váhe u myší na diéte s vysokým obsahom tuku.
Výskum vedený vedcami z Bonnskej univerzity sa zameriava na dôležité rozdiely medzi bielym a hnedým tukom a na spôsob, akým telo podporuje jeden typ tuku pred druhým. Zatiaľ čo biely tuk je miestom, kde telo ukladá prebytočnú energiu vo forme pivného brucha alebo rúk lásky, hnedý tuk spaľuje lipidy a glukózu na výrobu telesného tepla. Vďaka tomu sa pri nízkych teplotách zahrievame a hnedý tuk je žiadanejší z týchto dvoch foriem.
„V súčasnosti sme však aj v zime v teple,“ vysvetľuje autor štúdie Dr. Alexander Pfeifer. „Takže naše vlastné telesné pece už takmer nepotrebujeme“.
Okrem toho životný štýl zahŕňajúci vysoko energetickú západnú stravu a málo pohybu ohrozuje pohodu hnedých tukových buniek v tele. Tieto faktory spôsobujú zhoršenie ich funkcie a bunky nakoniec odumierajú. Odumieranie buniek inde v tele vyvoláva uvoľňovanie špecifických vzorcov metabolitov, preto sa vedci rozhodli preskúmať tento jav konkrétne v hnedom tuku.
„Je známe, že umierajúce bunky uvoľňujú zmes posolských molekúl, ktoré ovplyvňujú funkciu ich susedov,“ vysvetľuje autorka štúdie Dr. Birte Niemann. „Chceli sme zistiť, či tento mechanizmus existuje aj v hnedom tuku“.
Experimenty tímu zahŕňali vystavenie buniek hnedého tuku silnému stresu, ktorý mal vyvolať ich smrť. Vedci zistili, že tieto bunky vylučujú vo veľkom množstve molekulu nazývanú ako purín inozín, ktorá následne stimuluje výdaj energie v susedných, zdravých hnedých tukových bunkách. Myši na diéte s vysokým obsahom tuku, ktorým bol podávaný inozín, zostali štíhlejšie ako kontrolné myši a boli chránené pred cukrovkou, pričom došlo aj k premene hnedého tuku na biely.
Vedci tieto účinky odvodili od proteínu v bunkovej membráne, ktorý transportuje inozín do bunky, čo znižuje jeho koncentráciu mimo bunky a následne zmierňuje pozitívne účinky molekuly na výdaj energie. Približne dve až štyri percentá ľudí trpia genetickými odchýlkami, ktoré tlmia aktivitu tohto transportéra inozínu, a skúmaním týchto účinkov prostredníctvom genetickej analýzy 900 subjektov vedci odhalili niektoré užitočné poznatky.
„Naši kolegovia z Lipskej univerzity geneticky analyzovali 900 osôb,“ vysvetlil Pfeifer. „Osoby s menej aktívnym transportérom boli v priemere výrazne chudšie“.
Vedci tiež vzali liek vyvinutý na liečbu poruchy zrážania krvi, ktorý zhodou okolností inhibuje inozínový transportér, a podali ho myšiam, ktoré v dôsledku toho spálili viac energie. To zvyšuje perspektívu, že lieky zamerané na tento mechanizmus by sa mohli nasadiť ako liečba obezity, hoci je potrebný ďalší výskum, aby sa zistila bezpečnosť a účinnosť tohto prístupu.
„Na objasnenie farmakologického potenciálu tohto mechanizmu sú však potrebné ďalšie štúdie na ľuďoch,“ povedal Pfeifer. „Dostupné terapie však v súčasnosti nie sú dostatočne účinné. Preto zúfalo potrebujeme lieky na normalizáciu energetickej rovnováhy u obéznych pacientov“.
Výskum bol nedávno uverejnený v magazíne Nature.
