Zabudnuté heslo?
Prihlásenie

„Fantómová chemikália“ v pitnej vode je pre vedu úplne nová

„Fantómová chemikália“ v pitnej vode je pre vedu úplne nová
Autor:
Roman Mališka
Zverejnené:
25. 11. 2024
Hodnotenie:
Už ste hlasovali.

Pitná voda vo vyspelých krajinách je pomerne čistá, ale neviditeľné kontaminanty môžu na nás stále číhať. Jedna záhadná „fantómová chemikália“ straší pitnú vodu už desaťročia a teraz ju vedci konečne identifikovali, pričom zistili, že je pre vedu úplne nová.

Voda sa často dezinfikuje chlórom, ktorý sa osvedčil pri odstraňovaní väčšiny patogénov prenášaných vodou, ale môže vytvárať vedľajšie produkty, ktoré sú škodlivé pre ľudské zdravie. Zistilo sa, že príbuzná zlúčenina, chloramín, nielenže produkuje menej týchto vedľajších produktov, ale aj dlhšie vydrží.

Chloramín však nie je bez vlastných vedľajších produktov. Chemickou analýzou sa už dávno zistilo, že približne 5 až 10 % očakávaného dusíka zmizne, uzamknutého v nejakej inej molekule, ktorá desaťročia unikala priamej identifikácii.

Teraz sa vedcom konečne podarilo presne určiť túto zvláštnu „fantómovú chemikáliu“. Nazýva sa ako chlornitramidový anión, čo je záporne nabitá molekula, ktorá je zložená z jedného atómu chlóru, dvoch atómov dusíka a dvoch atómov kyslíka. Vedci túto chemickú látku syntetizovali a izolovali, potom ju analyzovali pomocou hmotnostnej spektrometrie s vysokým rozlíšením a spektroskopie jadrovej magnetickej rezonancie, aby odhalili jej vlastnosti.

Výskumníci potom merali koncentrácie týchto aniónov v rôznych vodovodných systémoch v USA, ktoré sa upravujú chlórom. Zistili ich na úrovni až 100 mikrogramov na liter, čo je viac ako regulačné limity 60 až 80 mikrogramov na liter, ktoré sú zvyčajne povolené pre vedľajšie produkty dezinfekcie.

Znázornenie štruktúry novo identifikovanej molekuly chloronitramidového aniónu. Zelená = chlór, modrá = dusík, červená = kyslík. Vytvoril profesor Oliver Jones prostredníctvom aplikácie na generovanie molekulových ikon.

Na zlúčenine sa ešte musia vykonať priame toxikologické štúdie, ale podľa tímu analýzy naznačujú, že chloritramidový anión nie je úplne neškodný.

„Súhlasím s tým, že toxikologický výskum tohto aniónu by bol užitočný, keď už poznáme jeho identitu, ale ja sa o svoju vodu z vodovodu príliš neobávam,“ hovorí Oliver Jones, profesor chémie na RMIT. „Daná zlúčenina nie je novoobjavená, len novo definovaná. Jej prítomnosť v niektorých (nie všetkých) pitných vodách je známa už viac ako 30 rokov.“

„Otázkou je, či je táto látka toxická v množstve, ktorému sme vystavení,“ pokračuje Jones. „Myslím si, že v tomto prípade je odpoveď pravdepodobne nie. V tejto štúdii bolo testovaných len 40 vzoriek, čo nie je dostatočný počet na to, aby bol reprezentatívny pre všetky vodovodné vody v USA, a koncentrácia chloritramidu bola vo väčšine vzoriek hlboko pod regulačnými limitmi pre väčšinu vedľajších produktov dezinfekcie.“

Bez ohľadu na to, či je nebezpečná alebo nie, identifikácia záhadnej chemikálie po takom dlhom čase je dôležitým krokom. Výskum bol pritom nedávno uverejnený v magazíne Science.