Modifikované ryby a muchy vytiahnu znečistenie zo životného prostredia
- Autor:
- Roman Mališka
- Zverejnené:
- 17. 2. 2025
- Hodnotenie:
- Už ste hlasovali.
Metylortuť je mimoriadne toxická zlúčenina a bohužiaľ je často prítomná aj v rybách, ktoré konzumujeme. Vedci teraz vyvíjajú metódu na jej odstránenie zo životného prostredia s využitím geneticky upravených rýb a múch, ktoré túto zlúčeninu prijímajú a neutralizujú.
Metylortuť, ktorá je známa ako jedna z najnebezpečnejších znečisťujúcich látok, sa do životného prostredia uvoľňuje prostredníctvom priemyselných činností, ako je napríklad spaľovanie uhlia. Nanešťastie je vysoko biologicky dostupná, čo znamená, že ju ľahko prijímajú telá vodných organizmov, ktoré ju prijímajú počas jedla. Prechádza cez výstelky ich tráviaceho traktu do ich tkaniva, kde zostáva a hromadí sa počas celého života.
Čo je však ešte horšie, keďže menšie organizmy sú konzumované väčšími, kontaminácia sa dostáva do potravinového reťazca a exponenciálne sa zvyšuje. Nakoniec sa dostane aj do človeka, ktorý konzumuje kontaminované ryby. Keď sa u týchto ľudí zvýši hladina ortuti, môže dôjsť k poškodeniu ich nervového systému, obličiek alebo sa to môže dotknúť dokonca aj ich nenarodených detí.
V snahe riešiť tento problém sa Dr. Kate Tepperová a doc. Maciej Maselko z austrálskej Macquarieovej univerzity zamerali na niečo, čo je už aj tak doma v životnom prostredí. A to sú konkrétne ryby a muchy.
Vedci geneticky modifikovali zebričky (tzv. zebra danios) a ovocné mušky vložením variantov génov z baktérie E. coli do DNA živočíchov. Tým spôsobili, že tieto živočíchy začali produkovať dva enzýmy, ktoré premieňajú požitú metylortuť na oveľa menej škodlivú látku známu ako elementárna ortuť.
Pri laboratórnych testoch sa zistilo, že väčšina elementárnej ortuti sa z tela zvierat vyparila v plynnej forme. Tepperová hovorí, že v prípade zebričiek sa plyn pravdepodobne uvoľnil cez žiabre, hoci sa mohol uvoľniť aj cez kožu, moč alebo výkaly. Nech už to bolo akokoľvek, v otvorenom prostredí by nepredstavoval nebezpečenstvo.
„Plynná ortuť môže byť problémom v určitých pracovných podmienkach, kde môže dosiahnuť vyššiu úroveň, ale v životnom prostredí je v našej atmosfére príliš zriedená na to, aby pôsobila ako toxín,“ vysvetľuje.
Navyše, elementárna ortuť je oveľa menej biologicky dostupná ako metylortuť, čo znamená, že má oveľa menšiu tendenciu hromadiť sa v tele. Výsledkom je, že modifikované ryby a muchy nahromadili menej ako polovicu ortuti ako ich náprotivky v kontrolných skupinách.
Zvieratá boli tiež geneticky upravené tak, aby sa nemohli rozmnožovať vo voľnej prírode, ale pred ich vypustením do životného prostredia je potrebné vykonať ešte ďalší výskum. Mušky alebo iný hmyz by však mohli nájsť uplatnenie v priemyselnom prostredí.
„Aplikácia tejto technológie, z ktorej sme nadšení, je modifikácia hmyzu, ktorý dokáže spracovať organický odpad bežne kontaminovaný ortuťou, a v uzavretých priemyselných zariadeniach sa môže plynná ortuť zachytiť a odstrániť z biosféry,“ hovorí Tepperová. „Tento hmyz dokáže spracovať napríklad vyčistené odpadové vody, ktoré sú podľa odhadov zodpovedné za uvoľnenie štvrtiny svetovej ortuti do životného prostredia.“
Článok o výskume, na ktorom sa podieľali aj vedci z CSIRO a Centra excelentnosti pre syntetickú biológiu ARC, bol nedávno uverejnený v magazíne Nature Communications.
